Sofokles Antigona

Žáner: TRAGÉDIA
Miesto deja: Celý dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach.

Hlavné postavy:

Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa, sestra Ismény, Eteokla a Polyneika. Rozhodne sa po smrti jej bratov napriek Kreontovmu zákazu pochovať Polyneika. V tejto divadelnej hre Antigona (spolu s Haimónom) predstavuje svedomie a rozum. Je odhodlaná o svojich názoroch diskutovať a protivníka presvedčiť. Obsah: Antigona hovorí svojej sestre Isméne o ich mŕtvych bratoch a o tom, že by chcela pochovať Polyneika (Eteokles bol riadne pochovaný). Isméne ju od tohto činu odradzuje a pripomína jej, že môže byť potrestaná smrťou. Ale Antigona bola neústupčivá a tak ju sestra ďalej neodhovárala. Antigona opustila mesto Théby a došla až k hradbám, kde ležal jej mŕtvy brat. Neďaleko tela spali stráže. Antigona odtiahla brata Polyneika k rieke a umyla ho vodou a telo následne trochu zahádzala hlinou. Potom sa vrátila do Théb. Stráže sa ráno zobudili a našli stopy vedúce až k nedokončenému hrobu. Schovali sa a celý deň v úkryte čakali. Antigona sa večer vrátila dokončiť hrob, ale stráže ju chytili a odviedli ku Kreónovi. Antigona sa ku všetkému priznala. Zrazu sa objavila aj jej sestra Isméne a priznala vinu spoločne s Antigonou. Nechcela zomrieť bez sestry. Stráže sa vybrali na kráľov rozkaz, spolu s Antigonou, ku skale, kde ju mali zamurovať do skalnej štrbiny. O kráľovom čine sa dopočul kráľov syn Haimón a išiel si s otcom pohovoriť. Haimón bol snúbencom Antigony. Ihneď po rozhovore sa rozhodol ísť zabrániť smrti svojej milej. Kráľ sa medzitým rozhodol zmárniť iba Antigonu.
Do kráľovstva prišiel slepý veštec Teiresias a varoval kráľa pred neuváženým krutým rozhodnutím. Kreónovi sa všetko rozležalo v hlave a vyrazil k jaskyni. Po ceste sa kráľ od poslov dozvedel, že Antigona sa radšej obesila, akoby mala umierať krutou postupnou smrťou. Keď ju uvidel Haimón, prebodol sa svojím mečom. Správy o veľkej tragédii sa dostali až k Euridyke (kráľova žena) a tá spáchala samovraždu. Kreón svoj čin veľmi ľutoval a žil smutne až do svojej smrti. Hlavná myšlienka:

Zobrazenie konfliktu medzi mocou a mocenskými zákonmi a mravnými princípmi a „nepísanými božskými zákonmi“. Zároveň sa tu predostiera generačný konflikt – Kreón nie je ochotný akceptovať názory Haimóna, preto že si myslí, že Haimón je primladý aby ho mohol poučovať.

Citát, ktorý sa mi najviac páčil: „Mám hádam chodiť v tomto veku k nezrelému mladíkovi po rozum?“ (kráľ Kreón, odpovedá svojmu synovi)

Názor:

Podľa môjho názoru je toto dielo veľmi náročné na čítanie pre mládež v dnešnej dobe, dosť ťažké na pochopenie a aj napriek tomu, že to nie je hrubá knižka, číta sa dlho.. Dej je veľmi tragický, pochmúrny a smutný. Ale, keď sa človek prečíta „hlbšie“ do deja, začína byť dej pútavý a zaujímavý. Zaujímavé sú najmä konflikty medzi jednotlivými postavami. V tomto diele je vidieť, ako moc opantáva ľudský mozog a človek sa stáva necitlivým. Myslí si, že keď má moc, má vždy pravdu. Činy, ktoré počas tohto opantania spáchal sa už nedajú odčiniť a trpia tak tí, proti ktorým boli tieto činy spáchané ako aj tí, ktorí ich spáchali. Toto dielo by som vyradil z povinného čítania, pretože veľmi nerád čítam smutné knihy, medzi ktoré, podľa mňa, určite patrí.