Ochrana chmeľu

Chmeľ ako monokultúra, pestovaná na tom istom stanovišti veľa rokov, trpí podstatne viac chorobami a škodcami, ako ostatné poľnohospodárske plodiny v normálnom osevnom postupe. Hlavnou úlohou ochrany chmeľu je zistiť stále vyššie hektárové výnosy kvalitného chmeľu.

Abiotické choroby chmeľu
Ide predovšetkým o choroby spôsobené nesprávnou výživou, náhlymi zmenami teploty, suchom, vetrom, prebytkom vlahy, krupobitím a pod.

Kaliová mozaika
Kaliová mozaika je ochorenie chmeľu vyvolané nedostatkom draslíka, obvykle spojeným s nedostatkom kyseliny fosforečnej. Révové listy sú bledo žlté, ale žilnatina zostáva tmavšia. Rastliny vytvárajú málo kvetov a často nedorastajú do konštrukcie.
Príznaky kaliové mozaiky na chmeli rýchlo miznú, ak prihnojíme rastliny pri dostatku vlahy ešte pred kvetom rýchlo pôsobiacimi hnojivami, najmä draselnými a fosforečnými.

Zlistnatenie hlávok
Často sa objavuje vo vlhkých rokoch v chmeľniciach bohato hnojenými dusíkom. Listy hlávok sa menia na väčšie alebo menšie zelené listy. Hlávky môžu zlistnatieť tiež po krupobití, kedy listene hlávok zmenené na normálne listy plnia pravdepodobne funkciu poškodených listov. Hrubé, zlistnatené hlávky sa zle sušia, zostávajú nedosušené a nakopené strácajú lesk. Zlistnateniu hlávok zabránime rovnomernou a všestrannou výživou chmeľu. V miernejších prípadoch obnovíme rovnováhu vo výžive bohatším hnojením draslom a kyslinou fosforečnou. Pri silnom zlistnatení hlávok je nutné dávky dusíka počas 2 – 3 rokov podstatne znížiť alebo 1 rok nehnojiť vôbec.

Škody mrazom a chladom
Chladná a neskoré mrazíky majú za následok žltnutie listov vo vrcholových častiach rastlín. Tento jav je prechodný a spravidla po oteplení rýchlo mizne. Pri poklesu teplôt pod bod mrazu chmeľ namŕza, pletivá sú krehké a rýchlo sa lámu. Ak klesne teplota na -1 až –30C, révové listy sa päsťovite skrúcajú dovnútra a zasychajú. Vrcholy výhonov sa odkláňajú od vodiaceho drôtu. Mladé drevo a korene sú proti mrazu odolné a ani v prudkých mrazoch nezamŕzajú, a výnimkou veľmi suchých zím.

Úpal chmeľu
Úpal je pomerne málo časté ochorenie objavujúce sa v júni až júli. Počas ochorenia sa listy v stredných partiách rastliny (2-4 m) náhle sfarbujú v pruhoch medzi hlavnými žilkami tmavohnedo až červenohnedo. Choré listy sa skrúcajú smerom hore, presychajú a často odpadnú. Stratu menšieho počtu listov chmeľ v ďalšej vegetácii spravidla do značnej mieri nahradí.

K rýchlejšej náhrade prispejeme zvýšenou starostlivosťou pri kultivácii a hnojením.

Otlk hlávok
Otlk hlávok je pomerne častým javom v chmeľniciach vystavených vetru, na okrajových radách a na rastlinách uvoľnených a málo napnutých. Poškodenia môžu byť rôzne. Pri slabom otlku hlávky hnednú a zasychajú. Pri silnom sú hlávky malé a nerovnomerné. Pri silnom vetre sa lámu celé plodonosné vetvičky, prípadne sa vykrúcajú cele rastliny a zasychajú.
Poškodeniu chmeľu vetrom predídeme výberom vhodnej polohy chmeľnice a jej sústredením do veľkých chmeliarskych honov tak, aby čo najmenej rastlín bolo vystavených silnému vetru.

Krupobitie
Chmeľ je veľmi citlivý na poškodenie krúpami. Najviac poškodzuje vegetačné vrcholy. Poškodené rastliny ošetríme zrezaním nad najvrchnejším kolienkom a na miesto zlomenej hlavy zavedieme najlepšiu postrannú vetvu ako nový vrchol.
Poškodený chmeľ sa rýchlejšie zotaví po prihnojení rýchlo pôsobiacimi hnojivami.

Poškodenie jedovatými splodinami z ovzdušia
Plynné exhaláty sú pre rastliny škodlivejšie ako popolček, zvlášť preto, že pôsobí vo veľmi malých koncentráciách a že sa môžu šíriť na veľké vzdialenosti od zdroja. Pri chmeli boli pozorované poškodenia vplyvom SO2 (oxidu siričitého). Poškodené sú predovšetkým listy, zvlášť tie, ktoré sú v najintenzívnejšej činnosti. Popolček pôsobí nepriaznivo hlavne tým, že sa usadzuje na povrchu listov, bráni prístupu svetla, upcháva prieduchy a tým znožujú intenzitu fotosyntézy. Vplyvom popolčeka sa zvýši obsah popola v hlávkach o 30%. Bakteriózy chmeľu
Bakterózy chmeľu sú choroby vyvolávané niektorými väčšinou až do teraz presne neurčenými baktériami. Vyskytujú sa vo všetkých chmeliarskych oblastiach a ich škodlivosť záleží okrem pôdnych a klimatických podmienok hlavne na agrotechnike.

Nádorovitosť sádzačiek
Ochrana:
chmeľnice zakladáme na nezamokrených pozemkov. K výsadbe používame zdravú sadbu, z ktorej bolo pri reze chmeľu odstránené všetko nádorovité a inak mechanicky poškodené sadivo. Bakterióza sadzačiek a výhonov
Ochrana:
výsadbu zakladáme výhradne zo zdravej sadby upravenej zo spodnej časti mladého dreva. Sadivo, ktorého pletivá nie sú na rezných plochách biele, ale hnedé, vyraďujeme. Ak použijeme k výsadbe koreňáče, upravíme ich tak, aby dreň na reznej ploche bola biela, bez príznakov napadnutia baktérie. Možnosť napadnutia znížime tiež nízkym zrezaním révy na jeseň a skorým uprataním chmeľníc. Ojedinelé silne napadnuté kry vykopeme i s pôdou a chýbajúce rastliny nahradíme korenáčom.

Mykózy chmeľu
Choroby vyvolané hubami sú pri chmeli najčastejším onemocnením. Niektoré z nich môžu rásť a vyvíjať sa iba v živých pletivách rastlín (prísny alebo obligátny parazity ), napr.

Peronospóra chmeľová, iným stačia rastliny odumierajúce (príležitostný alebo fakultatívny parazity ), napr. pleseň šedá.

Peronospóra chmeľová
Peronoplasmopara humuli
Ochrana:
účinná ochrana chmeľu pred peronospórou záleží nielen na ochrane chemickej, ale značne i na mnohých agrotechnických opatreniach. Veľký význam pre zníženie nebezpečia peronospóry má včasné odstraňovanie tzv. klasovitých výhonov na jar. Vhodná doba pre odstránenie je vtedy, keď sa ešte nevytvoril šedo fialový povlak na spodnej strane listov. Klasovité výhony vytrhávame, odstránime z chmeľnice a zničíme spálením alebo zakopaním. Pri ďalšom výskyte klasových výhonov vytrhávanie opakujeme. Šíreniu peronospóry predchádzame včasným zavádzaním výhonov na vodiaci drôt. U výsadby, kde nemôže byť včas postavená konštrukcia, zavádzame mladé výhony na paličky. Dôležitým opatrením je aj jesenné upratovanie chmeľníc. Najvhodnejšia doba je 4-5 týždňov po zbere, kedy sa už väčšina zásobných látok dostala z révy do babky.

O účinnosti ochranných zásahov rozhodujú predovšetkým:

1.Voľba vhodných termínov jednotlivých postrekov a ich počet. Termíny sa nedajú šablónovité určiť, ale je potrebné ich podľa miestnych podmienok správne rozhodnúť tak, aby kvet bol chránení jedným postrekom a hlávky dvoma postrekmi ( prvý postrek na začiatku hlávkovania, druhý asi desať dní pred zberom ).

2.Použitie vhodného fungicídu v správnej koncentrácii. V ochrane chmeľu sa najlepšie uplatňujú meďnaté prípravky, a to predovšetkým fungicídy, založené na oxide meďnatom. Prípravky založené na tomto prípravku sa osvedčujú iba pre ošetrenie listov; pre postrek do hlávok sú menej vhodné, pretože na nich zanechávajú stopy žltého zafarbenia. Najlepšie sa uplatňuje Kuprikol, používaný v 1 % koncentrácii. Zvyšovanie koncentrácie postrekovanej zmesi nad 1 % je nehospodárne a môže mať za následok i silné popálenie rastlín. Novozir N je vhodný pre ošetrovanie hlávok v rokoch so slabším výskytom peronospóry.

3.Správna technika postreku a použitie primeraných dávok postrekovanej zmesi. Rastliny je nutné ošetrovať jednotlivo a pri malej pojazdovej rýchlosti. V dobe kvetu a hlávkovania sa zameriavame hlavne na ochranu týchto orgánov. Rýchlim spôsobom ochrany chmeľu proti peronospóre je poprašovanie, ktoré sa vykonáva buď pozemne alebo letecky. Poprašovanie, zvlášť letecké, umožňuje rýchle ošetrenie veľkých komplexov chmeľníc s minimálnym počtom pracovníkov. Nevýhodou je značná závislosť na poveternostných podmienkach.

Priľnavosť popraše na rastliny aj napriek pridaným adhezívam je malá a preto je nevyhnutné ošetrovať rastliny v dobe, keď sú ovlhčené dažďom alebo rosou. Biologická účinnosť popraškov je značne nižšia ako pri pozemných postrekoch. K popraškom najčastejšie používame prípravok Niroxyd v dávke 40-45 kg/ha. Popraše proti peronospóre sú iba núdzovým opatrením, ktoré sa používa ako doplnok pozemného postreku na kvety alebo hlávky. V normálnych rokoch stačí 5 postrekov a poprašovanie nieje potrebné. V chmeľniciach so širokým sponom rastlín použijeme postrekovače P – 900, ťaženie normálnym traktorom. Znížením spotreby vody dosiahneme u tzv. úsporného postreku, u ktorého sa podľa vzrastu rastlín používa postrekovač v rozmedzí 400 – 800 l/ha.
Úsporný postrek aplikujeme špeciálnymi postrekovačmi. Biologická účinnosť úsporného postreku proti peronospóre sa pri správnom používaní vyrovná normálnemu postreku. Jeho veľkou prednosťou je, že jeden pracovník dosahuje viac než dvojnásobného výkonu, ako u doteraz používaných postrekovačov. Pri úspornom postreku môžeme tak ako u postreku normálneho kombinovať meďnaté prípravky so systematickými insekticídmi, čím zároveň chránime chmeľ pred voškou a sviluškou.

Padlia chmeľová
Sphaerotheca humuli
Ochrana:
u nás doposiaľ nebolo nutné robiť proti tejto chorobe zvláštne ochranné opatrenia. V zahraničí sa osvedčujú preventívne postreky alebo poprašky sírnatými prípravkami. Takisto čistota chmeľníc, časté plečkovanie a včasný jesenný zber prospieva k úspešnému potieraniu choroby.

Fusariózy chmeľu
Ochrana:
k výsadbe vyberáme vhodný pozemok s optimálnym vodným režimom. Vysadzujeme zdravé sadzačky do pôdy riadne pripravené. Vypuklou, nadmerne silnou sadzačku s malým počtom očiek k výsadbe nepoužívame. Pri výsadbe nepoužijem ani mechanicky poškodené, ktoré zvyšujú možnosť nákazy fusariozou. Choré rastliny, u ktorých boli silno napadnuté babky. Vykopeme na a ich miesto vysadíme zdravé korenáče. Pri ochorení poľných chmeľníc sa osvedčilo vo vlhkých letách chmeľ nepriorávať, ale mierne odorať. Časté plečkovanie spolu s vydaným hnojením zlepšujú taktiež zdravotný stav chorých rastlín a zabraňujú ďalšiemu šíreniu choroby na chmeľnici. Včasný jesenný zber spolu s čistotou chmeľníc znižuje možnosť šírenia fusarióz.

Verticiliózne vädnutie chmeľu
Verticillium alboatrum

Ochrana:
k výsadbe používame zdravú sadzačku, odobratú z nezamorených chmeľníc. V zamorených oblastiach sa majú ošetriť najprv zdravé chmeľnice, aby sa znížilo riziko prenesenia choroby. Chmeľnicami sa nesmie prehnojovať. Choré kry spolu s rastlinami v blízkosti ohniska choroby je nutné vykopať a spáliť.

Včasným zberom a spálením révy sa zničia zárodky húb. Častým plečkovaním cez vegetáciu sa pôda dobre prevzdušní a súčasne sa zničia buriny, z ktorých veľká časť je hostiteľom tejto huby. Nové chmeľnice sa majú zakladať na pozemkoch po chmeľu najskôr po 10 rokoch.

Virózy chmeľu

Kučeravosť chmeľu
Ochrana:
v odbere sadeníc výlučne od rastlín zdravých a vyskytujúcich vysoké výnosy po viacerých rokoch. Z chmeľníc, kde bola zistená kučeravosť, sa sadba nesmie odoberať. Cez celú dobu vegetácie nad zdravotným stavom z viróz podozrivých chorobami označovať farbou na spodnej časti révy a čo najrýchlejšie vykopať i s koreňmi a zneškodniť /spálením/.
Pri reze možno doporučiť aj dezinfekciu nožu. Ďalej je dobré ničiť vhodnými insekticídmi krísy, vošky a svilušky a netrpieť v blízkosti chmeľníc žihľavy, ktoré sú v podozrení, že by mohli byť zdrojom nákazy viróz chmeľu. Dôležitá je včasná obnova prerastených chmeľníc. Chmeľ na úrodných, dobre pripravených primerane pohnojených a odburinených pozemkoch. Chmeľnice silno napádané kučeravosťou je však treba rýchlo rušiť a zaklať miesto nich nové na vhodných pozemkoch, kde sa chmeľ najmenej sedem rokov predtým nepestoval.

Nákazlivá neplodnosť chmeľu
Ochrana:
je analogická ako pred kučeravosťou. Najdôležitejšie opatrenie záleží v odobratí sadieb výlučne od zdravých rastlín a v konaní prísnych negatívnych výberov viróznych rastlín a ich ničenia.

Mozaika chmeľu
Ochrana:
akékoľvek zjavné choré rastliny aj tie, u ktorých sa začínajú objavovať príznaky, je treba starostlivo vykopať a zničiť. Tieto negatívne výbery sa musia robiť včas a sústavne. Od chorých sa nesmie odoberať sadba. Bezpríznakové nositeľské odrody sa nesmú pestovať v susedstve citlivých odrôd. Dôležitým článkom ochrany je sústavné a včasné ničenie prenášajúcich vošiek používaním vhodných hmyzohubných prípravkov.

Vírová chloróza chmeľu

Ochrana:
hlavné zásady boja s vírovou chlorózou chmeľu záleží v negatívnych výberoch chorých rastlín, v používaní sadeníc od zaručene zdravých matiek, v dezinfekcii noža pri reze a vôbec v opatrnosti pri všetkých ošetrovateľských úkonoch, aby sa nákaza neprenášala rukami alebo kultivačným náradím, kontaktované šťavou z chorých krov. Nesmieme včasné a dôkladné ničení škodlivého hmyzu v chmeľniciach s bodavo sacím i hryzavým ústnym ústrojom vhodnými insekticídmi.

Živočíšny škodcovia chmeľu

Živočíšny škodcovia, ktorý poškodzujú chmeľ je veľmi mnoho. Hospodársky význam majú predovšetkým 3 z nich: drepčík, voška a sviluška.

Za určitých podmienok gradačných rokoch môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Platí to nielen o bežných škodcoch chmeľu ako sú ploštice, lalokonosec libečkový, pidikrísek zelenavý, drôtovce, ale aj i menej známych živočíšnych škodcov, ktorí prichádzajú na chmeľ len výnimočne. Príkladom môžu byť náhle poškodenie veľkej výmery chmeľníc húsenicami šekavky lúčnej. Drepčík chmeľový
Ochrana:
boj s drepčíkami prevádzame na jar, v dobe rašenia výhonkov, pred zavedením chmeľu, poprašovaným rastlín Dynocídom alebo Gamadýnom v dávke asi 20 kg na ha. Na menších plochách používame rotačný rozprašovač Pulvis R, na väčších komplexoch chmeľníc rozprašujeme Gamadýn buď motorovými rozprašovačmi rôznych typov alebo lietadlami. Dobré výsledky na veľmi silne zamorených chmeľníc prinieslo rovnako hubenie drepčíkov dezinfekcie pôdy Hexachloranom. Dávka 150 kg prípravku Cyklo-HCH sa na jeseň rozhadzujú na chmeľnicu naširoko a zápravy do pôdy bezprostredne nasledujúci priorávkou alebo odorávkou.

Voška chmeľová
Ochrana:
Urobíme jesenný zber / odrezanie a spálenie chmeliny / do 23. septembra, znemožníme vývoj samčekov, ktorí sú poslednou generáciu mšic na chmele. Tím zamedzíme oplodneniu prevažnej časti oviparných samičiek na kôstkovinách. Neoplodnené samičky nekladú vajíčka. Týmto agrotechnickým opatreniam možno vtedy významne zasiahnuť do vývojového cyklu vošky chmeľovej a obmedziť ich výskyt v ďalšom roku.
Mnoho mšic zahubí rovnako ich prirodzených nepriatelov, ku ktorým patrí slunečka a ich larvy rovnako ako larvy zlatoočiek, deniviek a pestrenek. Z blanokrídlych sú významní nepriatelia – voškomori a niektoré chalcidky. Z cudzopasných hub majú význam druhy rodu Entomophtora a Empusa fresenii, ktoré niekedy zničia celé kolónie vošiek.

Sviluška chmeľová
Ochrana:
chmeľnice a ich bezprostredné okolie je nutné udržovať po celý rok čisté bez pliev. Révy včas po zbere zrezať a zbytky rév bezpodmienečne ešte na jeseň spáliť. Cez vegetáciu musí byť chmeľ dostatočne a správne dodávané živiny. Akokoľvek sa objavia na najspodnejších révových listoch, zahájime ihneď chemický boj. Používame tu tak ako u vošky prevažne systematické organofosfáty, ktoré aplikujeme buď vo forme postrekov, záleviek alebo studených podzemných i leteckých aerosolí. Základný prípravok je Intration – 550 g /ha. Ošetrovať čo najskôr v dobe plného rastu rastlín, ktoré je pre účinnosť systemicky organofosfátov najvhodnejší. Postrekmi alebo studeným aerosolom sa osvedčilo opakovať po jednom týždni pred prvým ošetrení.

Dve ošetrenia zaistia ochranu chmeľu pred sviluškou aby v rokoch pre svilušku stredne priaznivých. Pri silnom výskyte sú nutné 3 ošetrenia cez 1 mesiac. K likvidácii prípadného predzberového výskytu je určení prípravok Fosdrin, ktorý aplikujeme vo forme leteckého vodného postreku v dávke 1,2 kg na ha.

OCHRANA CHMEĽU

Prostriedky k zabezpečeniu ochrany chmeľu

Proti škodlivým činiteľom chmeľu bojujeme : nepriamo /agrotechnické opatrenia – pestovanie rezistentných a imúnnych odrôd/ a priamo /boj mechanický, biologický a chemický/
Ťažisko boja záleží predovšetkým v chemickej ochrane .j. v správnom použití chemických prípravkov. Mechanické spôsoby boje – použiteľné pri obmedzenom výskyte niektorých škodlivých činiteľov. Chemický spôsob má svoju tradíciu. Vďaka pokrokom v fytofarmacii, máme k dispozícii proti hlavným chorobám a škodcom chmeľu chemické látky plne biologicky účinné a pritom za používaní stanovených opatrení aj plne bezpečné z hľadiska ochrany zdravia. Ochrana chmeľu je vybavená príslušným moderným strojným zariadením, , aby sme urýchlili chemické ošetrenie na veľkých plochách chmeľníc a čelili tak úspešne i kalamitnému výskytu chorôb a škodcom chmeľu.

Prípravky na ochranu chmeľu

V ochrane chmeľu používame dnes len výhradne hotové prípravky: Prípravky delíme podľa škodlivých činiteľov na dve základné skupiny: insekticídy /prípravky proti škodlivému hmyzu/ a fungicídy /prípravky proti hubových parazitom/. Metódy aplikácie prípravkov v ochrane chmeľu

Účinnosť použitého prípravku nesúvisí iba na jeho vlastnostiach, ale závisí predovšetkým tiež na spôsobe, akým ho použijeme. Aj najlepší prípravok môže celkom zlyhať, použijeme ju nevhodným spôsobom. V ochrane chmeľu používame tieto spôsoby aplikácie prípravkov:

1. popraše
2. postreky
3. úsporné postreky
4. studené aerosóly
5. zálievky

Popraše

Túto aplikačnú formu používame v ochrane chmeľu predovšetkým v boji proti drepčíku, nosatcom a obmedzene i v boji proti peronospóre chmeľovej. Popraše sú jemné prášky vzniknuté rozomletím účinnej látky vhodným plnidlom s pridaním pomocných látok /adhezíva/. Ich hlavnou výhodou je ľahká a lacná aplikácia. Pri použití poprašku odpadá náročný transport vody a všetky práce súvisiace s miešaním a riedením. Rovnako strojové zariadenie pre aplikáciu popraškov je podstatne jednoduchšie ako pre aplikáciu postrekových. Pri poprašovaní prípravok jemne rozptýlení a pokryje celé rastliny v rovnomernou, jemnou vrstvou.

Prednosťou tejto aplikačnej formy je jednoduchosť a vysoká efektívnosť, umožňujúca ošetriť vhodným strojom v krátkej dobe veľké plochy chmeľníc. Nedostatkom proti postrekom je pomerne malá priľnavosť poprašku, ich ľahká zmývateľnosť vodou a nestálosť za vetra. Poprašovať možno vtedy iba za priaznivých poveternostných podmienok: za bezvetria, v ranných hodinách, najlepšie za rosy, keď prípravok na povrchu rastlín najlepšie vsakuje. K aplikácii používame na menších plochách buď ručný alebo motorové rozprašovače rôznych konštrukcií. K ošetreniu veľkých plôch chmeľníc je najvhodnejšie využiť lietadlá vybavené poprašovacím zariadením.

Postreky

Vodné postreky sú doposiaľ najbežnejšou aplikačnou formou insekticídu a fungicídu v ochrane chmeľu. Prípravky určené k postreku sa vo vode buď rozpustia poprípade vytvárajú suspenziu alebo emulziu, ktoré ako postrekové zmesi aplikujeme postrekovačom rôznej konštrukcie. Výhodou postrekov sa v porovnaním s popraškami je predovšetkým to, že postrekové zmesi lepšie priliehajú a dlhšie vydržia na ošetrovanom povrchu. Dávky postrekovej zmesi nutné k ošetreniu 1 ha chmeľu sú značne vysoké a pohybujú sa v závislosti na vzraste rastlín v rozmedzí 15 – 30 hl. Úlohou postrekovačom ktorý slúži k aplikácii postrekových zmesí je naniesť na ošetrovanú rastlinu rovnomerne dostatočné množstvo postrekovej tekutiny t.j. rozbiť postrekovú zmes na drobné kvapky pod značným tlakom. Podľa techniky ošetrovania rozlišujeme v ochrane chmeľu dva základné spôsoby postreku: postreky ručné a postreky automatické. Ručné – postreky v postrekovačmi vybavenými ručnými násadcami a rukoväťami. Automatické – postreky s postrekovými rámami rôznej konštrukcie. Tu ide o nepretržitý postrek, pri ňom kvalitu ošetrenia určuje účelne rozmiestnení trysiek na ráme. Ošetrenie je zdĺhavé, obtiažne a nehospodárne. Preto sa i v ochrane chmeľu postupne prechádza k hospodárnejším aplikačným formám: úsporným postrekom a aerosólom.

Úsporné postreky

Sú to aplikačné formy prípravkov na ochranu rastlín, pri ktorej sa špeciálnymi strojmi podstatne usporí postreková tekutina nutná k ošetreniu 1 ha. Spotreba postrekovej zmes na 1 ha klesá pri úspornom postreku na 4 – 8 hl. K aplikácii úsporných postrekov sa používajú stroje pracujúce na inom princípe ako bežné postrekovače. U úsporných postrekovačov rôznych konštrukcií je postreková zmes vynášaná pod malým tlakom z nádrže potrubím k trieskam, kde sa láme na menšie kvapôčky ako u postrekoch.

Jemné kvapôčky potom strháva silný prúd vzduchu produkovaný ventilátorom a nesie ich v požadovanom smere na ošetrenie rastliny chmeľu u úsporných postrekov, teda ide o aplikáciu drobnejších kvapôčok postrekovej zmes ako u klasického postreku. Úsporné postrekovače možno použiť v ochrane chmeľu k aplikácii fungicídov a insekticídov. V boji proti peronospóre chmeľovej sa používa Kuprikol v 2 % koncentrácii pri dávke 4 – 8 hl na ha. V boji proti voške a sviluške možno úspornými postrekovačmi aplikovať systematické insekticídy za použitia takého množstva účinnej látky na ha ako pri automatickom postreku rámu. Je samozrejmé, že pre súčasnú ochranu pred voškou, sviluškou a peronospórou možno kombinovať insekticíd s fungicídom. Aerosóly

V ochrane chmeľu pred savým hmyzom sa používajú od r. 1958 tiež studené aerosóly. Proti postrekom a úsporným postrekom majú mnoho predností. Umožňujú maximálne zníženie spotreby postrekové tekutiny na jednotku plochy, úplne zmechanizované ošetrenie a z toho vyplývajúca vysoká efektívnosť tohto spôsobu ochrany. Použitým studených aerosolov v ochrane chmeľu možno v krátkej dobe ošetriť veľké komplexy chmeľníc a zvládnuť včas i kalamitný výskyt savého hmyzu. Rovnako ekonomika tohoto spôsobu ošetrenia je podstatným znížením spotreby postrekovej tekutiny z 20 hl na 6 l na ha veľmi priaznivá. Odpadá úplne nielen dovoz vody, ale aj potreba častého tankovania a prípravy postrekovej zmesi. Tým sa podstatne usporí pracovná sila. Biologická účinnosť tohto spôsobu ošetrenia je vysoká, alebo použitá rozpúšťadlá účinných látok v aerosólovom roztoku priaznivo ovplyvňuje prenikanie účinnej látky do rastliny a predlžuje ich reziduálne pôsobenie. Rýchlosť vetra pri aerosólovaní nemá prekročiť 2 m/s a ošetrovať nielen pri vzostupnom termice ovzdušia. Z toho vyplýva je najvhodnejšou dobou pre aplikáciu aerosólov vôbec a podzemných aerosólov zvlášť sú včasné, ranné a neskoré a odpoludňajšie hodiny, kedy sú podmienky pre usadzovanie hmly spravidla veľmi priaznivé. Pri aplikácii pozemných aerosolí je avšak rovnako nutne prísne dodržovať aj stanovené bezpečnostné opatrenia. K leteckej aplikácii studených systematických aerosólov používame špeciálne poľnohospodárske lietadlá vybavené príslušným aerosólovým zariadením. Dávka aerosólovej tekutiny je pri leteckom ošetrení takisto rovnako 5,5 kg na ha. Rovnaké ha množstvo účinnej látky je rovnaké. Pri pozemnej a leteckej aplikácii sú pre zaistenie ochrany chmeľu pred savým hmyzom nutné 3 ošetrenia. Prvé ošetrenie robíme v dobe počiatočného výskytu mšice a svilušky v prvej polovici júna. 2 a 3 ošetrenie opakujeme ak je treba vždy po 10 dňoch.

Zálievky

V ochrane chmeľu pred savým hmyzom sa používa aplikácia systematických látok vo forme zálievok. Hlavnou prednosťou zálievkovej aplikačnej formy systematických látok je to, že účinná látka aplikovaná do pôdy vytvára v zóne dostupné pre korene ošetrovanej rastliny určitú rezervu, z nich má rastlina možnosť postupne odoberať účinnú látku, a tak doplňovať množstvo, ktorá sa pri transpirácii vyparila a ďalšími procesmi inaktivovala. Vylúčením kontaktného pôsobenia je zálievka prakticky neškodná pre užitoční hmyz.
K zálievkám používame iba také systemické insekticídy, ktoré korene prijímajú. Patrí k nim predovšetkým Dimefox. V praxi sa používa Terrasitam a S 14. V boji proti sviluške chmeľovej sa používa Terrasitam v 1 % a S 14 v 2 % roztoku. Dávka zalievkového roztoku ku kríku je v obidvoch prípadoch rovnaká a činní 100 ml. Celková dávka zálievkovej tekutiny na ha je teda 4,5 hl, t.j. asi ¼ až 1/5 dávky používaná pri postrekoch. Pre nízku dávku zálievkového roztoku je nemožné starostlivé prevedenie zálievky t.j. presné umiestnenie zálievkového roztoku priamo na päty rév v mieste, kde rastliny vyrastajú z pôdy. Nepresným umiestnením zálievkového roztoku sa znižuje poprípade sa môže úplne zlyhať biologická účinnosť prevedeného ošetrenia. K aplikácii zálievok sa používajú poloautomatické zálievkové dávkovače napojené na malotraktor Holder. Dávkovače zaručujú presné dávkovanie, umožňujú presné umiestnenie zálievkového roztoku a zároveň maximálne zaisťujú bezpečnosť práce a ochranu zdravia pracovníkov u hadíc. Doba účinná pri zálievke je 8 týždňov. T.j. že jediná zálievka zaisťuje ochranu chmeľu pred voškou a sviluškou chmeľovou prakticky po celú vegetačnú dobu. Najvhodnejšou dobou pre zálievky je obdobie medzi 10 májom a 15 júnom. Zálievky je nutné zaviesť do priorávky chmeľu. Po prioraní chmeľu zálievky spravidla celkom zlyhávajú. Okrem vynikajúcich insekcídnych účinkoch Dimefoxu je známe i priaznivé pôsobenie zálievok na celkový vzrast a vývoj chmeľu, ktoré vedie spravidla k vyšším výnosom.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk