Hugolín Gavlovič patrí k spisovateľom, ktorých životné a literárne osudy pozná slovenský literárna história iba vo veľmi skromnom rozsahu. O to húževnatejšie pretrvávajú v jej "pamäti" niektoré neoverené, resp. nepresné tvrdenia.
Meno a dielo Hugolína Gavloviča objavil a sprístupnil pre slovenskú verejnosť prvý editor jeho Valaskej školy Michal Rešetka. Vo veršovanom predslove k trnavskému vydaniu tohto diela z roku 1830 -1831 uviedol aj najzákladnejšie životopisné údaje. Ich pramene necitoval, možno však predpokladať, že ich získal z pruštianskeho františkánskeho kláštora. Ďalšie Rešetkove literárnohistorické bádanie bibliografické údaje dosť dlho podstatnejšie nerozšírilo. O ich významné doplnenie sa pričinil literárny historik Celestín Lepáček, ktorý podal prameňmi podložené spresnenie viacerých životopisných faktov.


Sociálny a národnostný pôvod

Podľa zistenia C. Lepáčka Hugolín Gavlovič sa narodil 11. novembra 1712 v Czarnom Dunajci v Poľsku. Pri krste dostal meno Martin, meno Hugolín prijal až pri vstupe do rehole.
Doterajší literárnohistorický výskum nepriniesol zatiaľ spresnenie o sociálnom pôvode Hugolína Gavloviča. V czarnodunajeckej matrike sobášených pri sobáši Gavlovičových rodičov 4. mája 1704 sú uvedené ibá mená a územný pôvod (Casimir Gawlowicz a Barbara Jugarzanka "de Czarnodunajec"); neuvádzal sa ani vek, ani sociálne, resp. spoločenské zaradenie. Dá sa však predpokladať, že išlo o príslušníkov nižších spoločenských vrstiev, ktorí nemuseli nevyhnutne patriť medzi poddaných. Podľa označenia "de Czarnodunajec" možno ďalej usudzovať, že aspoň jeden z Gavlovičovych rodičov pred sobášom býval a azda sa aj narodil v tejto pohraničnej obci. Vie sa, že už od svojho prvého roka bol Gavlovič vychovávaný v Trstenej na Orave. Vyplýva to zo záznamu v matrike novicov v kláštore v Pruskom, ktorí v roku 1733 zložili ehoľné sľuby.

Mená rodičov (najmä matky) so značnou pravdepodobnosťou napovedajú ich poľskú národnosť. Podľa zemepisnej polohy Czarneho Dunajca možno odôvodnene predpokladať intenzívnejšie susedské, resp. aj príbuzenské kontakty jeho obyvateľov s blízkou oravskou stranou. Gavlovičov osud totiž naznačuje, že prinajmenšom niektorý z jeho rodičov mohol byť so Slovenskom v bližšom či vzdialenejšom, možno aj príbuzenskom spojení.
Formulácia v zozname novicov z roku 1733 na prvý pohľad dosť jednoznačne potvrdzuje, že dvadsaťročný Gavlovič si pravdepodobne uvedomoval poľskú národnú príslušnosť.