Prvňá robota nebýva bez chyby.

Jak se ti čo nepodarí v užitečném skutku,
preto ze zúfanlivosti nevchoď do zármutku.
Múžeš znova probovati, jestli máš slobodu,
nahradíš s pilnejšú prácú tvú prvnejšú škodu.

I Matiaš, kráľ uherský, prvňú bitku stratil,
však udatnosť a i nádej preto neutratil.
Naučil se z teho lepej bitky začínati,
prvňá škoda ví budúcé štestí znamenati.

Začni ináč aneb lepej, čo ti prv zle vyšlo,
aby i prvnejšé dílo ku úžitku prišlo.
Nemúdrí, kterí pro chybu dílo nechávajú,
obyčejne prvné dílá bez chýb nebývajú.
(13)
Vysvetlenie: Málokedy sa nám všetko podarí na prvý raz. Preto sa nikdy nemáme vzdávať, a do druhého pokusu
ísť s ešte väčším odhodlaním. Treba sa z toho predošlého poučiť a pri druhom pokuse začať inakšie, resp. lepšie. Iba hlúpi ľudia nepokračujú v svojej práci iba preto, že predtým urobili chybu.


Gavlovičove básne, ktoré sa dotýkajú vzťahov medzi bohatými a chudobnými, medzi pánmi a bedármi a medzi vrchnosťou a poddanými, charakterizuje úprimný obdiv a láska k chudobnému, poddanému ľudu a hlboká antipatia voči pánom a boháčom, ktorá vyúsťuje do kritiky ich života, morálky a postoja k nižšie postaveným spoločenským vrstvám. · Bohatí a chudobní sú rovní v smrti, ale nerovný v živote. Chudobný je však šťastnejší. Chudobný sa nemá priateliť s boháčom, lebo mu je to len na škodu. Boháč nesmie od seba odháňať psotného, ba nemal by s chudobným ani pravotiť. Medzi boháčmi a chudobou panuje nerovnosť a nepriateľský stav. Nepriateľmi chudobných sú úžerníci. · Gavloviča rozhorčuje sociálna nespravodlivosť. Z hľadiska utláčanej chudoby rozoberá vzťahy medzi pánmi a bedármi. Chudobný človek sa nemá spolčovať s pánmi, lebo sú úlisní a zaobchádzajú s chudobou ako vlk s baranom. Pánska láska má však krátke trvanie. · Vzťahy medzi vrchnosťou a poddanými majú byť vzťahmi dobrotivého otca k poslušným deťom. Vrchnosť si treba ctiť a ako božiu ustanovizeň i poslúchať. Vrchnosť nesmie byť tyranská, skúpa, ukrutná, nespravodlivá a zdieračská. Vláda, ktorá lúpi poddaných nemá dlhé trvanie. Podobné vzťahy ako medzi vrchnosťou a poddaným majú byť i medzi gazdom a čeľaďou. Gazda nesmie byť ukrutný a čeľaď pyšná a zlodejská. Tam ne dluhé panování, kde poddaných sužování

Který král aneb monarcha na zisk svúj nehledí,
Ten na trúne svém královském pri pokoji sedí.
Ale jak lúpí poddaných, chtíc bohatým byti,
Nemúže stálý na trúne pri pokoji žiti.

Najprv vzbudí proti sebe u lidu šemrání,
Když poddaných oblupujíc nútí ku žebrání.
Potem a i rebellie vznikajú veliké,
Když se nemúžú znášeti nálezky všeliké.

Tak a i ty, když si pánem neb hospodár domu,
K rozmnožení statku tvého neber nič nikomu.
Jak poddaných máš bohatých, dosť si juž bohatý
Jak pddaní sú žebráci, nemáš nič ani ty.
(14)


Gavlovičova nemilosrdná kritika sociálnych nezrovnalostí pripomína osvietenské myslenie ale v podstate neprekračuje hranice barokovej kresťanskej ľudomilosti. Autor verí v spravodlivú vrchnosť a napomína ľud k bezvýhradnej poslušnosti a k pokornému znášaniu krívd.