Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Hugolín Gavlovič Valaská škola-mravúv stodola
Dátum pridania: | 25.01.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Mitho | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 887 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 21.7 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 36m 10s |
Pomalé čítanie: | 54m 15s |
V hľadaní spravodlivosti ho odkazuje na posmrtný život a na boha. Gavlovičovu skladbu motivicky a tematicky oživujú ohlasy ľudovej poézie a najmä zveršované bájky a anekdoty, napr. ezopovská bájka o líške a hrozne a anekdota o opitej gazdinej :
Kde gazdina korheľkyňa, tam je prázdna kuchyňa.
Šla gazdina do jarmeku kupovať vretená,
stavila se trochu v krčme smadem prinútená.
Když se s kterúsi kmotričku trochu podnapila,
potem v rinku místo vretén hrncúv nakúpila.
Ide domu s hrncami, úzká je jej cesta,
tmu má v očoch, potýka se, statečná nevesta.
Vstupujíc do izby na prah s nohú zavadila,
spadla prez prah dolu nosem a hrnce pobila.
Muž nevedel, čo se robí, začína ju kriesiť,
ona hrnce oplakáva a prahu chce hrešiť.
"Čo je ? Že sa mi nemúžú žádné hrnce zdariť,
naposledy, čo mi po nich, nemám čo v nich variť.
(15)
Vysvetlenie: Je to vlastne veršovaná anekdota o opitej gazdinej. Pretože je dej veľmi epický, mravné ponaučenie je slabé: pijanstvo gazdinej - príčina biedy v domácnosti. Gazdiná šla na jarmok kupovať vretená. Opila sa v krčme a miesto vretien kúpila hrnce. Keď horko ťažko prišla domov, potkla sa o prah a hrnce rozbila. Chcela prah vyhrešiť, no napokon si uvedomila, že ich kúpila zbytočne, lebo nemá čo v nich variť.
Formálna stránka skladby
Jednotlivé časti
Veršovaná skladba sa začína úvodom, v ktorom je niekoľko častí (napr. Zmysly učitelúv o dobrých mravoch s dvojveršiami podľa Senecu, Ovídia, Plauta, D. E. Rotterdamského a i. Po úvode nasleduje 21 "pastierskych nót" t.j. častí, celkov (oddielov, kapitol). Každá časť sa začína "pastierskou nótou" - pastierskym spevom o nejakom výjave najmä zo Starého zákona. Starozákonní pastieri (Ábel, Jabel, Jakub, Mojžiš, Jozef a i.) spievajú o udalostiach zo starozákonného pastierskeho života. V mnohých spevoch vidieť, že ide o slovenský salaš, bačov, valachov a ich ťažký život ( najmä 2., 12., 15., 17., 18. a 21. spev). Spevy majú dynamizujúci charakter. Naznačujú "kresťanský beh života" od Starého k Novému zákonu. Za pastierskou nótou je 59 samostatných, obsahovo od seba nezávislých didakticko-reflexívnych "konceptov", t. j. básní ("mravné naučenia"). Pod "pastierskymi nótami" sa tu teda myslia aj jednotlivé časti(oddiely, kapitoly) skladby aj ich úvodné spevy. Po 21. časti nasleduje "Prídavek" (59 didakticko-reflexívnych básní bez úvodnej "pastierskej nóty"). Skladba je teda vybudovaná na číselnej kompozícii (22 oddielov). V celej skladbe je 1298 didakticko-reflexívnych básní (konceptov).
Zdroje: (1) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 122 [50], (2) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 123 [52], (3) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 146 [12], (4) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 332 [35], (5) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 297 [48], (6) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 15 [4], (7) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 26 [41], (8) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 93 [14], (9) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 168 [23], (10) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 182 [6], (11) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 28 [57], (12) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 117 [32], (13) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 189 [29], (14) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 264 [58], (15) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 355 [59]