Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Hugolín Gavlovič Valaská škola-mravúv stodola
Dátum pridania: | 25.01.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Mitho | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 887 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 21.7 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 36m 10s |
Pomalé čítanie: | 54m 15s |
Botahý mívá peníze a chudobný dítky, chudobný s svým pokolením naplní príbytky.). Zvukomalebné onomatopoje zexpresívňujú rozmanité predstavy. Nepríjemná predstava sa napr. zvýrazňuje opakovanín "r"(napr. Tu sa krmí jako baran, krev vyleje v boji, neb Mars i sestra Bellona o krev jeho stojí.).
· Epizeuxy vyzdvihujú dôležitosť, platnosť, samozrejmosť, neodškriepiteľnosť a nevyvrátiteľnosť nejakého faktu a skutočnosti (Nech bude kto najsprostejší, nech nic nemá v hlave, jestli bude penežitý, predse bude v sláve).
· Synonymá podčiarkujú závažný fakt, skutočnosť a predstavu pomocou amplifikácie a kumulácie.
Kompozícia
Kompozícia didakticko-reflexívnych básní má skoro jednotnotný tvar: prológ (titul básne, presnejšie - motto, vedúca myšlienka básne vo funkcii titulu, písaná na pravom alebo na ľavom okraji básne), jadro (prvých 5 dvojverší, resp. prvých 10 veršov) a epilóg (záver, posledné dvojveršie).
Titul (motto) hrá veľmi dôležitú úlohu. Tvorí s vlastnou básňou neoddeliteľný harmonický významový celok, lebo obsahuje jej vedúcu myšlienku.
Titul býva prevažne veršovaný a reflexívneho charakteru. Má vätšinou formu aforizmu.
Jadro je prvou a pritom podstatnou časťou vlastnej básne. Významovo nadväzuje priamo na titul, lebo rozvíja, rozširuje reflexívnou formou myšlienku, ktorá je v ňom obsiahnutá. Jednotlivé myšlienky v jadre a vôbec celej básni sa formálne realizujú prevažne dvojveršiami.
Tieto dvojveršia sú nositeľkami autorových etických náhľadov (najmä svetského charakteru) a kritických postojov skutočnosti (napr. sociálnej kritiky, sarkazmu a satiry).
Záver je druhou, ale veľmi významnou časťou básne. Predstavuje premyslenú pôsobivú reflexívne formovanú pointu, v ktorej sa duchaplne vyhrocuje a vyvrchoľuje vedúca myšlienka básne.
Medzi jadrom a záverom (pointou) je zväčša vzťah.
Pointa býva náboženského a najmä laického, svetského mravoučného charakteru. Neraz sa v nej koncentruje aj kritika rozmanitých záporných javov ľudského života a slovenskej skutočnosti (opilosť).
Forma strof didakticko-reflexívnych básní je dvanásťveršová. Dvanásťveršia sú graficky rozdelené na dvojveršia. Verš je dôsledne štrnásťslabičný.
V didakticko-reflexívnych básňach sú koncové rýmy. Ide o združený rým (aabb).
Didakticko-reflexívne básne sú napísané severozápadoslovenským nárečím s českými jazykovými prvkami. V jazyku sa spájajú tradičné jazykové prostriedky s jazykovými prostriedkami z ľudovej reči.
Vlastný názor
Predtým som vôbec o tomto diele nepočul, ale neľutujem, že som ho objavil.
Zdroje: (1) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 122 [50], (2) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 123 [52], (3) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 146 [12], (4) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 332 [35], (5) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 297 [48], (6) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 15 [4], (7) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 26 [41], (8) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 93 [14], (9) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 168 [23], (10) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 182 [6], (11) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 28 [57], (12) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 117 [32], (13) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 189 [29], (14) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 264 [58], (15) Gavlovič, H.: Valaská škola - mravúv stodola, Tatran 1971, str. 355 [59]