Botahý mívá peníze a chudobný dítky, chudobný s svým pokolením naplní príbytky.). Zvukomalebné onomatopoje zexpresívňujú rozmanité predstavy. Nepríjemná predstava sa napr. zvýrazňuje opakovanín "r"(napr. Tu sa krmí jako baran, krev vyleje v boji, neb Mars i sestra Bellona o krev jeho stojí.).

· Epizeuxy vyzdvihujú dôležitosť, platnosť, samozrejmosť, neodškriepiteľnosť a nevyvrátiteľnosť nejakého faktu a skutočnosti (Nech bude kto najsprostejší, nech nic nemá v hlave, jestli bude penežitý, predse bude v sláve).
· Synonymá podčiarkujú závažný fakt, skutočnosť a predstavu pomocou amplifikácie a kumulácie.

Kompozícia

Kompozícia didakticko-reflexívnych básní má skoro jednotnotný tvar: prológ (titul básne, presnejšie - motto, vedúca myšlienka básne vo funkcii titulu, písaná na pravom alebo na ľavom okraji básne), jadro (prvých 5 dvojverší, resp. prvých 10 veršov) a epilóg (záver, posledné dvojveršie).
Titul (motto) hrá veľmi dôležitú úlohu. Tvorí s vlastnou básňou neoddeliteľný harmonický významový celok, lebo obsahuje jej vedúcu myšlienku.
Titul býva prevažne veršovaný a reflexívneho charakteru. Má vätšinou formu aforizmu.
Jadro je prvou a pritom podstatnou časťou vlastnej básne. Významovo nadväzuje priamo na titul, lebo rozvíja, rozširuje reflexívnou formou myšlienku, ktorá je v ňom obsiahnutá. Jednotlivé myšlienky v jadre a vôbec celej básni sa formálne realizujú prevažne dvojveršiami.
Tieto dvojveršia sú nositeľkami autorových etických náhľadov (najmä svetského charakteru) a kritických postojov skutočnosti (napr. sociálnej kritiky, sarkazmu a satiry).
Záver je druhou, ale veľmi významnou časťou básne. Predstavuje premyslenú pôsobivú reflexívne formovanú pointu, v ktorej sa duchaplne vyhrocuje a vyvrchoľuje vedúca myšlienka básne.
Medzi jadrom a záverom (pointou) je zväčša vzťah.
Pointa býva náboženského a najmä laického, svetského mravoučného charakteru. Neraz sa v nej koncentruje aj kritika rozmanitých záporných javov ľudského života a slovenskej skutočnosti (opilosť).

Forma strof didakticko-reflexívnych básní je dvanásťveršová. Dvanásťveršia sú graficky rozdelené na dvojveršia. Verš je dôsledne štrnásťslabičný.
V didakticko-reflexívnych básňach sú koncové rýmy. Ide o združený rým (aabb).
Didakticko-reflexívne básne sú napísané severozápadoslovenským nárečím s českými jazykovými prvkami. V jazyku sa spájajú tradičné jazykové prostriedky s jazykovými prostriedkami z ľudovej reči.

Vlastný názor
Predtým som vôbec o tomto diele nepočul, ale neľutujem, že som ho objavil.