Takáto pomoc bola počas výročitých sviatkov spojená so značnou námahou a vyžadovala si uspokojivú fyzickú kondíciu.
O spôsobe svojej liečby zmienil sa Gavlovič v podtitule Valaskej školy , kde uvádza , že dielo vzniklo "na salaši osvíceného pána gróga Xaveriusa Königsegg.. pod zámkem Vršatským a na Chrástkovej", kde autor "k zdraví svému žinčicu užíval". Ako tvrdí Lepáček, túto terapiu odporúčal Gavlovičovi kláštorný "chirurgus" , fráter Filip Lentz.
Posledné mesiace svojho života (7.1.-4.6.1787) strávil Hugolín Gavlovič na lôžku v kaštieli Madocsányiovcov. Zomrel 4. júna 1787 po štvormesačnom znášaní suchôt a horúčok.

Tvorba

Kým Valaská škola je návodom pre pozemskú človekovu púť,
Škola kresťanská na ňu nadväzuje v intenciách kresťanského svetonázoru o posmrtnom živote. Skladá sa zo 4 cyklov jednotlivých
námetov,základnou kompozičnou jednotkou je takisto dvanásťveršový
"koncept" so 14-slabičným veršovým rozmerom. Jej meditatívnym
pokračovaním je Škola duchovní; má veršovaný úvod na tému dôležitosti samoty a meditácie o márnosti pozemského bytia z hľadiska večnosti; dielko má 11 kapitol. Barokové dielo Kameň ku pomoci v lat. úvode rozdelilo drahé kamcue podľa symbolického
významu, ktorý je funkčne využívaný v jednotlivých kázňach, často pertraktujúcich
naliehavé spoločenské a sociálne problémy. Ako vychovávateľ Madočániovcov zostavil didaktickú príručku Petsto naučení o dobrých mravoch, ktorá obsahuje sentencie antických spisovateľov (ľavá strana rukopisu obsahuje vždy latinský originál,
pravá strana jeho slovenské pretlmočenie v 14-slabičných veršoch). Z ostatných pisov vyniká latinská úvaha Qualis vita mors est ita a spis Kniha o márnosti svetskej. Jeho dielo vznikalo počas dozrievania spoločenských podmienok vzniku spisovnej slovenčiny.
Jazykovo je formou kultúrnej západoslovenčiny s
kultivovaným pravopisným systémom.

Rozbor

"Valaská škola"- životná skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši. Za cieľ si kladie "vyškoliť" čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov. Zámer bol však v skutočnosti širší a Gavlovič sa zaoberal veľkým množstvom problémov.
Ponúka čitateľom bohatstvo mravných naučení a praktických rád o najrozmanitejších veciach a životných otázkach náboženských a najmä laických, svetských, občianskych morálnych zásad, podliehajúcich i vymykajúcich sa normám barokovej hierarchie ľudských a spoločenských hodnôt ("mravúv stodola").