Odsúdeniahodná je poverčivosť, najmä viery v sny a veštenie.


Nic v svete stáleho není, všecko ide k zničemnení.

Všecko márnosť nad márnosti, Šalamún povedel,
když nic pod sluncem stálého večne trvať zvedel.
Pracuje človek v živote, nič nemá krem práce,
potém zemírá nanáhle, když živ byl nakrátce.

Promíná se pokolení a druhé vychádzá,
a které se pominulo, vícej neprichádzá.
K čemukoliv sa obrátíš, nemá svej stálosti,
všecko hyne a celý svet mení se v rýchlosti. Kde asírska monarchia? Kde je mocnosť médska?
Kde potomci Alexandra? Kde údatnosť grécká?
I rimanské panování jednúc se pomine,
čo je na svete pod sluncem, to v čase svém zhyne.
(1)
Vysvetlenie: Svet sa stále mení, čas sa nezastaví a to, čo sa už stalo, nikdy sa nevráti naspäť. Aj ríše boli jedno
obdobie najmocnejšie na svete a o pár storočí ostali po nich iba historické pamiatky. Spomína sa tu, že človek v svojom krátkom živote nič nemá okrem práce. Všetko na svete sa začne a po svojom krátkom trvaní to zmizne z povrchu zemského.


Smrť všeckých pojímá, život im odnímá.

Ačkoliv všecké potoky do mora se lejú,
predce more se svú vodú preplniť nesmejú.
I smrť jest tej obyčeje, všech lidí chce vzíti,
všech zežírá a žalúdek s nimi nenasýtí.

Z more voda na místo své zas rýchlo vychodí
a ze studníc skrz potoky zas do mora vchodí.
A od smrti neprichádza žáden k živobytí,
by nemusel jeden dvakrát smrti poddán byti.

A i mýdrý a i blázen jedinký má konec,
nebo káždému zvonívá smrť na jeden zvonec.
Každý musí jednúc zomreť, i múdry i blázen,
neb jest každý v živobytí jednej smrti vazen.
(2)
Vysvetlenie: Tento "koncept" významovo nadväzuje na ten predošlý. Gavlovič prirovnal ľudský život ku kolobehu
vody v prírode - niekto sa narodí a druhý zase zomrie. Nezáleží na tom, či je niekto múdry alebo hlúpy, každý raz "odíde na druhý svet". Nikto tu neostane žiť naveky. Bláznivá vec to dostávať, čo nemúže dluho trvať.

Musá se smáť bohové nad lidmi takými,
kterí ďaleko ščahajú rukami krátkymi.
Mnoho sebe chtejú dostať skrz usilování,
ale nič nedostávajú kreme unování.

Čož osoží pocestnému stavať krčmy, mlyny,
kdy zítra ďalej svú cestu pokračovať míní.
Remeselník nespí v noci, kupec v cestách vždycky,
mnozí traťá svoje zdraví pre zišček maličký.

Slibujú si zítrejší deň deň štestí všelijaké,
o márnosti rozmnožujú mysli ledajaké.
Pro časnú vec mnoho robiť, o nebe nedbati,
bláznivosť je, kterú múže každý vysmívati.
(3)

Vysvetlenie: Sú aj takí ľudia, ktorí sa veľmi snažia , aby niečo dosiahli a napriek tomu výsledok nezodpovedá
požadovanej námahe. Medzi týchto ľudí zaraďujeme aj remeselníkov a obchodníkov. Málo spia a aj tak majú malý zisk. Nemali by sa zaťažovať len materiálnymi hodnotami (peniazmi, ktoré sa rýchlo minú a pod.), ale myslieť aj na nebo, posmrtný život.