Never snovi, babe a koňovi.

Jako kdo vetry naháňá, neb stín do rúk chytá,
tak ten, kdo v nejakej veci od snuv pravdu pýtá.
Vetru žáden nedohoní, ani stín nechytí,
ani ze snuv i nejmenšej pravdy nepochytí.

Sny se ploďá z fantazie, ktoré nič neví,
protož o budúcích vecách pravdu nevyjeví.
Fantázia ze sny svými mnohých oklamala,
vzbudila nádej u bláznuv, však im nič nedala.

Nedal búh budúce veci lidem k vedomosti,
kdo ich chce ze snuv poznávať, žije v všetečnosti.
Nechtej veriť starej babe, psovi a koňovi,
pánom, lhárom a hádačom, fantazie, snovi. (4)
Vysvetlenie: Sny plodiace sa z fantázie už mnoho ľudí oklamali a vzbudili falošnú nádej. Treba ostať realistom
a hlavne požívať zdravý rozum. Podľa autora je odsúdeniahodné veriť v sny a byť poverčivý.


Motivický a tematický okruh vzťahu k ľuďom zahŕňa motívy a tematiku, ktoré si všímajú osobný život a jeho zaradenie do ľudskej spoločnosti (ľudské vlastnosti, cnosti a necnosti, šťastie, zdravie, životospráva, hygiena, výchova, vzdelanie, správanie, priateľstvo, manželstvo, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, medzi starými a mladými a vôbec medzi ľuďmi). O kladných i záporných ľudských vlastnostiach rozmýšľa Gavlovič v rámci rozmanitej tematiky, ale venuje im aj samostatné básne. Z cností vyzdvihuje dobré mravy, čisté svedomie, múdrosť, sebapoznanie, sebaovládanie, pracovitosť, vďačnosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, skromnosť, trpezlivosť, opatrnosť, predvídavosť, ústupčivosť a málovravnosť. Z necností odsudzuje nemravnosť, chlipnosť, lenivosť, márnivosť, pachtenie po hodnostiach, samochválu, pochlebovanie, pokrytectvo, pýchu, klamstvo, faloš, skúposť, závisť, ohováranie, veľavravnosť, hašterivosť, nenávisť, zlobu, prchkosť, hnev a ukrutnosť. Veľa miesta venuje opilstvu. Opilstvo škodí rozumu i zdraviu a zapríčiňuje biedu. Na opitého človeka je aj nepríjemný pohľad.

Hle člověk opilý/žádnemu nemilý

Jestli se chceš,ako svedčí, opilstva varovať,
Tak sobe daj opilého človeka maľovať:
Nech bude neočesaný a sliny po brade,
Neumytý, nespúsobný, válaný všade.

Slabé nohy, mŕtvy jazyk a krvavé oči,
Vždycky letíc dolu nosem, čo s nohú pokročí.
V hlave víno, v bruchu rozum, v údoch žádnej sily,
Tento nápis daj pod neho: Hle, člověk opilý.

Tento člověk není člověk, neb rozum utratil,
Když se zbytečným nápojem v hovado obrátil.
A jak spadne do kaluže, bude posteľ jeho,
A i svine tam líhajú z obyčeje svého.
(5)
Vysvetlenie: V mravnom ponaučení autor načrtáva prirodzený portrét opilca. Odsudzuje opilstvo a vystríha před ním. Keď sa uvidíš opitý, nebudeš chcieť piť. Opitý člověk vyvoláva odpor svojím odpudzujúcim vzhľadom a nedôstojným správaním. Víno ho oberá o rozum. Prestáva byť človekom a stáva sa zvieraťom-svinou. Za pravé šťastie Gavlovič považuje božiu milosť. Uznáva však i pozemské šťastie ku ktorému patrí potešenie z detí, pokoj od nepriateľov, vydarené manželstvo, nepoblúdenie, verné priateľstvo, spravodlivosť, služba dobrému človeku, vyhýbanie sa úžerníkom a množenie všetkého dobrého.