"Literné umenie" je cennejšie ako bohatstvo.


Nad literné umení / bohatstvo je nič neni.

Čo je lepšé, bohactvo-li anebo umení ?
Jak bys' mluvil, že bohatstvo, zlé bys' mel domnení.
Kdo má literné umení, bohatým být múže
a bohatstvo ku umení sprostým nepomúže.

Múže byť bohaté díte a i človek hlúpý,
ale žáden za peníze umení nekúpí.
Kdo má literné umení, je bohatý dosti,
neb sobe ví pomáhati v každej potrebnosti.

Bohatství bývá nestálé, umení trvácé,
umení slúží do smrti, bohatství nakrátce.
Lepší chudobný učený než bohatý sprosták,
z rudi múže byti zlato, z vola nebude pták.
(7)
Vysvetlenie: "Literné umenie"( učenosť, vzdelanie) je cennejšie ako bohatstvo. Múdry človek sa môže stať bohatým,
ale "bohatý sprosták" nikdy nebude vzdelaným. Naše vedomosti nám ostanú po celý život, nikto nám ich nevezme, bohatstvo sa však môže rýchlo pominúť.


· Správanie človeka má byť vždy vhodné a dôstojné. Každý sa musí usilovať, aby ho ľudia mali radi. Nerozumné je zhovárať sa s hlupákmi, konať v hneve a starieť sa do cudzích vecí. Pri rozhovore sa nemá skákať druhému do reči a kričať, ale zhovárať sa má prívetivo. Slušne sa treba správať na cestách, ale i na návštevách, najmä pri stolovaní. · V živote človeka zohráva veľkú úlohu priateľstvo. Zakladá sa na vzájomnej cnosti, dobrodeniach, úcte a odpúšťaní. Priateliť sa treba so seberovnými, lebo nerovnosť v priateľstve vyvoláva hnev a utrpenie. Priateľ sa môže priateľovi zdôveriť. Treba sa však chrániť falošných priateľov. Nebýva na škodu nájsť si i viac priateľov. Chudobný nemá priateľov, lebo nemá majetky. Keď upadne do chudoby bohatý, opustia ho i priatelia. · Gavlovič uznáva manželstvo, ale uprednostňuje slobodný "panenský stav". Kto sa chce ženiť, má si vziať ženu podľa svojej vôle a seberovnú. Základom manželstva je láska, práca a zhovievavosť. Úsmevnú zhovievavosť prejavuje voči manželstvu napokon i sám autor. Keď Gavlovič hovorí priamo o ženách, jeho úsmevnosť sa mení na iróniu a satiru. V podstate to značí, že tradičnou satirickou literárnou formou interpretuje názor na ženu ako na pôvod zla. Básne s takýmito motívmi a témami patria však medzi poeticky najpôsobivejšie a ich niektoré obrazy možno porovnať s obrazmi ľúbostnej lyriky. V týchto poeticky možno najpôsobivejších veršoch ide o vyobrazenie rozmanitých defektných ženských vlastností. Charakteristická je pre ženy prefíkanosť a pretvárka. Niet väčšej zlosti na svete nad ženskú zlosť, ktorá "mužovi vysušuje ducha, telo, kosti". Príjemná nie je ani opitá žena. Mimoriadne nebezpečná je pre muža ženská krása. Gavlovič však nepopiera, že
sú i dobré ženy.
· Vzťahy rodičov a detí by sa mali zakladať na láske, úcte a poslušnosti detí k rodičom a na prísnosti rodičov k deťom. Veľká láska deťom škodí, nesmú sa rozmaznávať. Ako sa kto správa k rodičom , také bude mať deti. Ťažkú situáciu majú nevlastní rodičia, lebo ich ľudia všeobecne odsudzujú. · Vzťahy medzi starými a mladými ľuďmi spočívajú v úcte mladých ľudí k starým, pričom starí ľudia majú slúžiť mladým ako príklad a byť k nim veľkorysí. Starí nemajú silu, ale zrelý rozum a múdrosť.