Vzťahy medzi ľuďmi majú svoje pravidlá , ktoré určujú dobré mravy a cnosti. Medzi občanmi musí panovať svornosť. Mravný cnostný človek sa neposmieva blížnym, keď ich trestajú, prívetivosťou krotí zlostníkov, nedáva zbytočné sľuby, radí uvážene, poskytuje almužny a odpúšťa krivdy. Cti rodičúv vždycky, by te ctili tvoje dítky.

Nepochádza hrozno z tŕňa, ani fík z bodláka,
nesplodzuje vlk barana, ani medveď ptáka.
Skrze čo kdo pohrešuje, skrz to trestán bývá,
kdo je zlý ku svým rodičúm, též zlé dítky mívá.

Jaký otec, taký syn, mluví se v prísloví,
taký bude syn tvúj k tobe, jakýs' ty k otcovi. Neplodí zlý strom k jedení dobrého ovoce,
tak nebýva obyčejne lepší syn od otce.

Jak ty nechceš tvých rodičúv slušne šanovati,
počkaj, tvoju neúctivosť tvúj syn ti odplatí.
Cti rodičúv a čo mluvím, teho se nelekaj,
jaký budeš k tvým rodičúm, také deti čekaj.
(8)
Vysvetlenie: Je veľmi dôležité vážiť si v mladosti svojich rodičov. Vráti sa nám to v budúcnosti - naše deti si nás
takisto budú ctiť. Ak si mi svojich rodičov nevážime, nebudú si nás vážiť ani naše deti, pretože deti sa vždy podobajú na vlastných rodičov.


Metodický a tematický okruh vzťahu k svetu zahŕňa motívy a tematiku, ktoré sa orientujú na spoločenskú i sociálnu problematiku v širšom i užšom zmysle slova.
· Statočná a tvorivá práca je matkou všetkého, čo vidieť na svete. Utužuje zdravie, silu a prinášajú úctu. Najviac si ceníme veci nadobudnuté prácou. Práca sa má vykonávať bez prinútenia a s usilovnosťou, ale nenáhlivo. Osvieženie prináša odpočinok a veselosť. Človek sa nesmie dať odradiť od práce pri prvom neúspechu. Nesmierny význam pre ľudskú spoločnosť má sedliacka práca. ·K najväčším dobrodeniam na svete patrí pokoj a mier a k najhroznejším nešťastiam nepokoj, rozbroje a vojny. Svet speje k skaze, lebo v ňom vládne neprávosť a rozbroje. Rozbroje robia nespokojní ľudia , ktorí sú v čase pokoja smutní. Zdrojom starostí, nepokojov je aj ľudská túžba po osobnom vlastníctve, náchylnosť k zlému a namáhavá práca.