Gavlovič uznáva spravodlivý boj za krajinu, kráľa a boha, ale všeobecne odsudzuje vojny.


Voják dvum bohum na obeť se kŕmí.


Bellona, boje bohyňa, i Mars je búh boje,
zrodila Juno v Thracii této deti dvoje.
Bellona s bičem krvavým spokojne nestojí
a Mars s mečem k bíde lidskej po všem svete brojí.

Nenecháva pri pokoji pri pluhu sedláka,
musí chovať v čas pokoje v dome svém vojáka.
Má se dobre na kvartíri voják vykŕmiti,
aby na obeť dvum bohum mohel súcí byti.

Tu se krmí jako baran, krev vyleje v boji,
neb Mars i sestra Bellona o krev jeho stojí.
Kdyby Mars ani Bellona nebyla na svete,

nehynuli by od meča mládenci v svém kvete.
(9)
Vysvetlenie: V mravnom ponaučení autor vyjadruje odpor k vojne. Je nezmyselná, zbedačuje ľudí, vyvražďuje
mládež a sedliak na ňu dopláca i v mieri, pretože musí vo svojom dome prechovávať vojakov. Boh vojny Mars a bohyňa Bellona ustavične znepokojujú svet. Keby nebolo tých dvoch, nezomierali by ľudia vo vojnách.


· Gavlovič vyzdvihuje vlastenecké city a najkrajšími slovami sa vyjadruje o láske k vlasti, pod ktorou myslí krajinu, kde sa človek narodil a bol vychovávaný. Na vlasť sa nesmie zabúdať. Veľké bláznovstvo je tupiť svoju vlasť a vnucovať jej cudzie mravy. Veľmi je hlúpý,kdo vlast svú tupí.

Sladký je chren červíčkovi, když se vnem uléhne,
a jak z neho kdy vyleze, zas se k nemu ťáhne.

Sladká je vlasť človekovi, v ktorej sa narodí,
kterú sladkosť v človekovi prirodzenosť plodí.

Blázen je, kdo pred inými svú vlasť potupuje ,
s potupením svojej vlasti cudzú vychvaľuje.

Kdo vlasť svoju potupuje, i sám seba haní,
nevďačný je, kdo úctivosť svéj matky nebrání.

Když je vlasť v neúctivosti, i ten bez cti býva,
kerý v neúctivej vlasti narodzení mívá.
A tým vetšé pro nevdečnosť potupení získá,
jak nálezky, cudzé mravy do svéj vlasti vtíská.
(10)
Vysvetlenie: V tomto "koncepte" sa vyzdvihuje láska a úcta k vlasti a domácim tradíciam a zatracuje sa
znevažovanie vlasti a pohŕdanie tradíciami. Človekovi je sladká, milá vlasť v ktorej sa narodil. Iba hlupák a blázon haní svoju vlasť a vychvaľuje cudzinu, lebo tým tupí aj seba a svoju česť. No ešte väčšmi sa potupuje, keď do svojej vlasti prinesie cudzie zvyky a mravy.


· Zastávanie hodnosti úradov prináša len starosti, ba čím väčšmi hodnosť a úrad, tým väčšie nebezpečenstvo. Hodnosť a úrad neraz kazí ľudskú povahu. Veľkým zlom je úplatkárstvo. Do úradov sa majú vyberať len vhodní ľudia.
· Súdy majú byť spravodlivé. Žiaľ prikázania platia len pre chudobu a vina sa musí potrestať, ale sudca nesmie súdiť unáhlene a má dať vinníkovi možnosť polepšiť sa. Pred súdmi by sa človek nemal ukrývať. Pravotiť sa s mocnými prináša len škodu.