Tiež autorove výrazové prostriedky, charakteristika postáv, prvky expresionizmu, naturalistické popisy scén na fronte a treba i hrubé slová použité v niektorých situáciách, celému jeho dielu osobité kúzlo.
E.M.Remarque vynikol ako svetoznámy autor spoločenských románov s aktuálnou tematikou ( Na západe nič nové, Cesta späť, Traja kamaráti, Miluj blížneho svojho, Víťazný oblúk, Iskra života, Čas žitia, čas umierania, Čierny obelisk, Nebo nepozná obľúbencov, Tiene v raji, Noc v Lisabone). 3.1. Na západe nič nové

Román Na západe nič nové opisuje mladú generáciu, ktorá bola zničená vojnou. Zachytáva ich osudy a pocity v pekle vojnového besnenia. Autor popisuje vlastné pocity a spomienky z prvej svetovej vojny, čo ho radí medzi autorov takzvanej „stratenej generácie“.

Motto knihy je: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“

Týmto autor vysvetľuje, že nechce opisovať politické príčiny a ciele vojny, ale chce iba podať obraz ľudí, ktorí museli bojovať i keď vlastne ani nevedeli prečo.
Dej románu je rozprávaný v prvej osobe ako zážitky a výpovede hlavnej postavy Paula Bäumera a jeho spolužiakov a priateľov.
V celom Nemecku sa šírili propagandistické informácie o vojne. Kvôli ním, a tiež kvôli vlasteneckým rečiam triedneho profesora Kantorka na hodinách telesnej výchovy sa jedného dňa vybrala celá trieda prihlásiť na front. Jeden zo spolužiakov, Jozef Behm, váhal. Dal sa však prehovoriť. Padol medzi prvými. Nebol jediný, komu sa na vojnu nechcelo, ale ako píše autor, „ku slovu „zbabelý“ nemali v tom čase ďaleko ani rodičia“. Spolužiaci sa dostávajú do výcvikového tábora, kam prichádza aj ich triedny učiteľ.
Príprava vo výcvikovom tábore trvala desať týždňov. Za ten čas ich dokonale pretvorili. Zistili, že príprava na hrdinstvo vôbec nie je taká akú si ju predstavovali. Výcvik ich dôkladne zbavil vlastnej osobnosti a vytvoril z nich len nástroje vojny. Obyčajný poštár, ktorý sa tváril „akoby zožral betón“, vo veliteľskej uniforme vzbudzoval väčší rešpekt, ako pred tým rodičia. Nakoniec pochopili, že niečo z toho však bolo potrebné. Ale niečo zbytočné.
Po prihlásení na front ich triedu po troch, štyroch rozhádzali do družstiev. Paul sa dostal do deviateho mužstva spolu so spolužiakmi Kroppom, Müllerom a Kemmerichom. Veliteľom mužstva bol desiatnik Himmelstoss – „Pokladali ho za najväčšieho psiska na kasárenskom dvore, a bol na to pyšný“.
Paul s kamarátmi sa dostávajú až do prvej línie. Priamo do zákopov. Na bojové pole Nemecka s Francúzskom a Anglickom. V týchto častiach románu autor dokonale opisuje scény útoku. Sú tu expresionistické až naturalistické obrazy hrôzy, bolesti a smrti. Autor používa krátke vety, čo zvyšuje gradáciu deja a výstižnosť opisu. “Hrmenie kanónov silnie, mení sa v jediné temné dunenie a znova sa rozpadá na samostatné výbuchy. Salvy guľometov sucho praskajú.