Tak tu nemám čo hľadať, odpovedá Tjaden, ja sa necítim urazený.“
Posledná kapitola hovorí už o blížiacom sa mieri. Avšak všetci kamaráti sú už mŕtvi. Zostal iba Paul. Bojí sa, aby správy o miery neboli opäť iba sklamaním. Premýšľa čo bude po tom.
Rozprávanie sa postupne, plynulo prenesie z prvej osoby do tretej.
Nakoniec padol aj Paul.
„Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové...“
Nič nové, len postupne vyhasli životy miliónov ľudí.
„Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. Keď ho obrátili, videli, že sa asi dlho netrápil. V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný s tým, že sa to tak skončilo.“

4. Záver

Po prečítaní diela Na západe nič nové som zistil, že autor v ňom naozaj veľmi pútavo a strhujúco opisuje životné osudy ľudí postihnutých vojnou. Vďaka tomu si viem urobiť vskutku presný obraz prvej svetovej vojny a to hlavne kvôli skvelému rozprávačskému talentu E.M.Remarqua. Dej tejto knihy je strhujúci a núti nás čítať knižku ďalej a ďalej.
Tomuto autorovi musíme byť veľmi vďační, lebo nám uchoval spomienky na jednu z najhorších vojen, ktoré ľudstvo počas svojej niekoľko tisícročnej existencie zažilo. Mali by sme sa z nich poučiť a snažiť sa predchádzať ďalším takýmto utrpeniam, ktoré vojna so sebou vždy priniesla, prináša a aj v budúcnosti by priniesla.
Ericha Maria Remarqua môžeme teda právom považovať za jedného z najlepších svetových autorov, ktorí vystupovali proti vojne.