Jozef Gregor - Tajovský patrí k najvýznamnejším predstaviteľom kritického realizmu v slovenskej literatúre. Jeho dielo nadväzuje na tvorbu Martina Kukučína a zároveň ju ďalej rozvíja a obohacuje o nové prvky.
J.G: Tajovský sa narodil 17.októbra v Tajove pri Banskej Bystrici.Podľa rodiska si zvolil literárne meno.Vyrastal v dome svojho starého otca na ktorého si spomína s veľkou láskou v mnohých svojich neskorších poviedkach. Pri ňom pochopil životnú filozofiu jednoduchého dedinského človeka.Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom.V roku 1898 odišiel študovať na Československú obchodnú akadémiu v Prahe.Tu sa aktívne zapojil do činnosti literárneho spolku Detvan.
Po ukončení štúdia pôsobil vo viacerých mestách ako bankový úradník (Martin, Nadľak-rumunsko, Prešov). Počas prvej svetovej vojny pôsobil na východnom fronte na strane Rakúska-Uhorska,no neskôr prešiel na ruskú stranu. Po návrate sa usadil v Bratislave, kde 20.mája 1940 nečakane zomrel. Pochovaný je v rodnom Tajove.
Na rozdiel od iných autorov tej doby Tajovský venoval zvýšenú pozornosť aj dramatickej tvorbe.
Tajovský bol majstrom krátkej prózy. Písal kratke črty a poviedky z dedinského prostredia.
Vo svojich poviedkach ukázal pravdivý, nič neskrývajúci obraz slovenskej dediny a ľudu.
Svojimi povidkami chcel poukázať na osud najbiednejších, najchudobnejších a vzbudiť súcit s ich osudom.
Jeho poviedky a črty sú stručné, dôraz v nich nie je na deji a na zlžitých zápletkách, ale na postavách. Sú to predovšetkým ľudové postavy – „malí“, biedni, utláčaní, bezmocní, ale pracovití a čestní ľudia. Tajovský však svoje ľudové postavy neidealizuje, nezakrýva ani ich chyby, ktorésú dôsledkom biedy (zaostalosť, poverčivosť, ľahostajnosť, konzervativizmus, alkoholizmus).
Portréty chudobných, sluhov, slúžok a iných bedárov kreslí napr v poviedkach Maco Mlieč, Na chlib, Horký chlieb, Mamka Pôstková, apoliena, Mišo.

Útvar : Kriticko – realistická poviedka
Idea : Táto poviedka zachytáva život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť. Kritizuje zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a nejakým spôsobom postihnutým.

Hlavná Postava : Maco Mlieč je prezývaný už 40 rokov Mliečnikom ( hlinený hrniec na mlieko) možno preto, lebo bol nahluchlý, alebo preto lebo bol krátky, bez krku. Od osemnástich rokov pracuje u gazdu.