Marcusovi na ňom nezáležalo a bol by sa kľudne díval ako ho Glaukos zabije, ale zasiahol Apoštol Peter. Chilón vyviazol s odpustením od obete svojej hnusnej zrady.
Kresťania sa o Marcusa dobre starali. Hlavne Lýgia. On mal čas premýšľať o nich aj o nej v iných súvislostiach. Začal porovnávať ideál Rímskej krásy ženy pyšný na vnady a povrchný spôsob života s krásou ktorú dáva kresťanským ženám čistá duša.
Marcus sa zblížil aj s Ursusom. Na svoje prekvapenie aj v človekovi s nízkym pôvodom našiel veľa zaujímavého a dobrého. Hlavne ochrana a láska ktorú prejavoval Lýgii, bola dôvodom na akési priateľstvo a úctu ktorú Marcus k sluhovi cítil. Tiež ho prenasledovali výčitky svedomia, keď videl v akých skromných podmienkach musí žiť Lýgia, kôli jeho intrigám a činom. Blízkosť Lýgie v ňom vyvolávala búrku pocitov ktorým nerozumel Bol ochotný urobiť čokoľvek aby mohol byť s ňou, ale cítil že jej náboženstvo je v ich vsťahu prekážkou. Nikdy nebude taká ako iné Rímske ženy. Keďže vylučoval zmeniť seba , začal sa hnevať na Lýgiine náboženstvo, ktoré ich rozdeľovalo. Zároveň cítil, že keby Lýgia nebola kresťankou nemala by to čaro, ktoré ho ku nej tak silne priťahovalo. V kresťanstve nachádzal zvláštne čaro, ale nebol ešte pripravený prijať ho. Aj Lýgia počas toho obdobia cítila vnútorný boj. Bála sa o Marcusa a hoci ho mala rada, nevedela si predstaviť, že jej muž by nebol kresťanom. Bála sa odlúčenia, ktoré by znamenala smrť, po ktorej by sa už nestretli. Videla, ako sa Marcusova povaha mení a o to viac ju to trápilo. Priznala sa domácim so svojou láskou k Marcusovi. Najprv to vyvolalo hnev a zdesenie, ale potom zasiahol Apoštol Peter. Ak by sa Marcus stal dobrovoľne a z vlastného presvedčenia kresťanom, nič by nebránilo tejto láske.
Marcus ponúkol Lýgii manželstvo podľa Rímskeho práva, ale ona ušla. Tak sa vrátil do vlastného domu a rozmýšľal nad celou situáciou. Zmenil svoje správanie, bol vľúdny k svojim otrokom a často písal listy Petroniovi, ktorý bol s cisárom na cestách.
Marcus sa bez Lýgie veľmi trápil, chvíľu ho premáhal hnev, občas vystrájal orgie, ktoré sa mu v zápätí hnusili. Nakoniec si uvedomil, že ju musí nájsť. Od Chilóna sa znovu dozvedel kde sa ukrýva. Petrónius mu u cisára vymohol povolenie na svatbu s ňou. Marcus však išiel pre povolenie k Apoštolovi Petrovi. Povedal mu, že vie kde je Lýgia, ale nechce ju násilím. Priznal sa k náklonnosti ku kresťanskému učeniu a požiadal ho o súhlas oženiť sa s Lýgiou. Apoštol dal zavolať Lýgiu, ktorá sa tiež priznala, že Marcusa miluje a Apoštol im udelil požehnanie Marcusa tieto zážitky veľmi zmenili.