Toho istého večeta popravili aj Apoštola Pavla.
Medzitým v Ríme vyčíňala nová vlna popráv, lebo odhalili spiknutie proti cisárovi.Nikto si nebol istí životom.Nero- prezývaný aj Medenobradý šalel čoraz viac. Jeho výčiny a vraždenie nepoznalo mieru.
Marcus si písal s Petroniusom dlhé listy. Opisoval svoj pokojný život na Sicílii. Aj svoje šťastie s Lýgiou. A svojimi priateľmi. Prosil Petróniusa aby prišiel za nimi a skúsil ich život a učenie, ktoré sa nedalo porovnať s chorým Rímom. Ale Petrónius nevedel pochopiť kresťanskú vieru a bol klasickým filozofom, estétom a vychutnávačom života Obdivoval Platóna,filozofiu, hudbu pôžitky a rozkoše. Vedel, že mu už hrozí smrť od Nera a jeho poskokov a listom sa rozlúčil so svojím synovcom.
Potom pripravil veľkú hostinu, pozval priateľov a rozkázal lekárovi aby mu otvoril žily. Jeho bývalá otrokyňa, priateľka a milenka sa rozhodla, že umrie s ním. Predtým však napísal cisárovi Nerovi list v ktorom sa mu vysmial, že je otrasný básnik aj spevák, že má tenké nohy a že nemá trápiť literatúru, ale vraždiť, lebo to vie najlepšie.
Potom umrel aj s Eunike a s jeho odchodom ako by odišlo to hodnotné zo starej kultúry Ríma.

Galská légia sa vzbúrila proti tridsaťjeden ročnému cisárovi. Najprv tomu nepripisovali veľký význam. Rím sa však zmietal v úplnom úpadku hodnôt a morálky. Nikto nevedel čo bude ďalej, nič nebolo isté. Nero odišiel na cestu po Grécku a správy podceňoval. Vzbury sa po provinciách šírili. Keď sa Nero vrátil do Ríma v noci mu priniesli správu, že sa v Ríme vzbúrili prétoriáni a za cisára vyhlásili Galbu. Všetci cisárovi sluhovia aj priatelia ušli z paláca kým spal. Potom blúdil po chodbách kričiac od strachu. Ušiel sa schovať do domu jedného kumpána. Po ceste videl zmetok na uliciach a počul, ako volajú na slávu novému cisárovi. Keď prišiel do vily priateľa už pred ním nikto nezakrýval, že mu ide o život. Prišla správa, že ho senát odsúdil na tradičnú smrť- prikvačenie šije vidlami a zbičovanie na smť. Nero sa rozhodol spáchať sebevraždu- poľutoval sa“aký umelec to hynie!“ ale bál sa pichnúť nožom. Len si ho priložil na krk. Sluha mu však postrčil ruku a nôž mu prebodol hrdlo. Posol doniesol správu, že senát mu udelil milosť. Zomrel teda zbytočne. Na druhý deň ho Akte spálila na pohrebnej hranici.
Nero sa minul, ale kaplnka pri Kapenskej bráne na ceste z Ríma má doteraz nápis“quo vadis Domine?“.