referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Milo Urban Živý bič
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: neuvedeny
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 316
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.5
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 12m 30s
Pomalé čítanie: 18m 45s
 

Chytil notára za krk, ale prv, akoby mu ublížil, počul, že mu čosi zachrčalo v hrdle, oči navreli a vystrel sa na slame ako mŕtvola.
Lekár skonštatoval ochrnutie pravej strany tela. Okolický všetko vyrozprával strážmajstrovi Angyalovi, a tak na Adama usporiadali polovačku. Vyrojilo sa ich veľa do lesov, ale Adam si vedel poradiť. Ušiel do Ráztok.
V dedine vypukla epidémia a zomierali na ňu najviac deti. Bolo to najmä z biedy a hladu.
Ľudia cítili, že čosi visí vo vzduchu, čosi sa deje. Ani v novinách už nepísali o víťazstve, vlasti, kráľovi. Na ich miesto prichádzali slová nové: "republika", "prezident", "sloboda".. Ani Okolický nechápal, čo sa deje.
Mali všetkého dosť. Štyri a pol roka ich kŕmili frázami o vlasti, kráľovi, povinnostiach, poslušnosti. Presne toľko rokov trvalo, aby pochopili, že sú bábkou satanskej kliky, ktorá ich životnmi bojuje za svojé záujmy.
Vojna sa skončila. Začalo sa nové sťahovanie národov. Svet bol plný ľudí vracajúcich sa z obludnej krvavej púte, aby začali nový život. Mestá a dediny boli plné rozvášnených a otrhaných vojakov. Hovorili všade o svojih útrapách, krvi, smrti, ničení. Očakávali nový vek. Rozchyrovalo sa, že ľudia rabujú pánov.
"Pohlušiť pánov!" volala sedľač po dedinách...
Do Ráztok sa začali vracať vojaci s puškami. Najskôr im zbrane nikto nebral, potom sa však Okolický zľakol. Cítil, že s bude diať čosi mimoriadne, čo môže mať vážne následky. Dal príkaz vojakov odzborojovať. Prvý pocítil prebudenú silu dedinčanov krčmár Áron. Nikto s ním nemal zľutovania, tak ako ho nemal on s nimi za celé tie roky vojny, hladu a biedy.
"Dedina sa ocitla v plamini hnevu, zahorela tým čudným ohňom ako slama. Horelo dosť, ale oni chceli, aby horelo ešte väčšmi."
Keď veliteľ vojenského oddielu cítil, že nič nemôže a ani venie ako ďalej, rozhodol sa z Ráztok odísť. Ponúkol sa Okolickému, že ho zoberú so sebou, i keď chorého a slabého.
Notár v chvíli zhodnotil svoj život. Zistil, že aj ten obyčajný sedliak ho petromfol. "Jediný život doniesol na svet, no aj ten zaprel: jeho dieťa, vynútené násilém z Evy Hlavajovej, zomrelo a s ním zomrel i zmysel jeho života, to, čo by mohlo odôvodniť jeho jestvovanie. Čo bol? Žil on vlastne? Okolický musel si dať zápornú odpoveď."
Zatiaľ v dedine chlapi chytali ozbrojených vojakov z oddielu. Dopočuli sa, Ilčíčka zošalela. Nevedela sa zmieriť s tým, že každému sa niekto vracia z vojny, len jej Štefan už nikdy nepríde.
Bolo 27 októbra 1918. Dedina sa začala zhromažďovať okolo žandárskej stanice. Bolo v nej osem vojakov a traja žandári. Všetci ozbrojení. Šialená Ilčíčka prišla celkom blízko, zavesila sa na veľiteľa a kričala, aby jej vrátil syna.
 
späť späť   2  |  3  |  4  |   5  |  6    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Milo Urban Živý bič SOŠ 2.9669 1014 slov
Milo Urban Živý bič SOŠ 2.9603 1236 slov
Milo Urban Živý bič SOŠ 2.9829 300 slov
Milo Urban Živý bič SOŠ 2.9573 873 slov
Milo Urban Živý bič SOŠ 2.9733 1043 slov
Milo Urban Živý bič SOŠ 2.9249 12644 slov
Milo Urban Živý bič SOŠ 2.9816 3222 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.