Vojak, ktorý chcel brániť svojho nadriadeného puškou s bodákom, ju napichol a ona klesla na zem mŕtva. To už ľudí celkom rozdráždilo. "Zdalo sa, že na Ráztoky prišiel súdny deň, akési zjašené, hrozné šialenstvo, v ktorom celá dedina zdivela, stratila poslednú štipku rozvahy." Hlavajovi chlapi vtrhli do strážnice a urobili poriadky s vojakmi.
Okolický márne čakal na svoj vojenský sprievod. Dozvedel sa, čo sa stalo, a tak sa vybral k richtárovi. Chcel sa silou-mocou zachrániť. Prikázal mu, aby ho zaviezol do Vranova. A richtár, nevediac, ako sa to všetko skončí, navrhol notárovi, že ho vyvezie z dediny zahrabaného v slame. No stráž na konci dediny voz zastavila, prehľadala a objavila notára. Videli len hromadu nešťastia, ľudský vrak. Začali naňho pľuvať a keď už bol celý zaslinený rozhodli sa okúpať ho. Posadili ho do vody až po bradu, podopeli doskami, aby rozmýšľal o sebe. Notár sa vo vode neuhržal a utopil sa. Ráztočania zúrili ďalej, pepadli krčmárov i notárov dom a vynášali všetko, čo im prišlo pod ruku.
Hlavaj podpálil Áronov dom "...I zdalo sa vtedy, že to nie dom horí, ale rozpúšta sa akýsi obrovský, hnusný vred, prekliaty pomník jedného veku, zasadený do tváre dediny". Adamovi sa uľavilo. smial sa ako človek, ktorý dosiahol to, čo mu od vekov náležalo: slobodu!.