Prvá - minoriti, na čele s Michalom z Ceseny, zástancovia chudoby a druhá- avignonská legácia, na čele s Bertrandom z Poggetta, ktorý je inkvizítor a Bernard Gui, ktorý mal dohliadať nad bezpečnosťou, tiež inkvizítor. Začala sa ohnivá diskusia na tému, či bol Kristus a apoštoly chudobní. Na tejto dišpute sa zúčastnili známe historické postavy. Možno je zarážajúce prečo sa vtedy zaoberali takýmito otázkami, ale boli pre cirkev dôležité. V stredoveku bola cirkev najbohatšia inštitúcia. Vlastnila rozsiahle majetky, či už pozemky, alebo peniaze. Mala aj značnú politickú moc. Pápež mal moc dosadzovať cisárov. Práve vtedy vypukol tzv. boj o investitúru. Ak by teda znela odpoveď na otázky chudoby v zhode s názormi minoritov, znamenalo by to rozbroje medzi jednoduchými ľuďmi, ale aj svetským hodnostárom by to len pomohlo v mocenskom boji s cirkvou. Autor, keď už mal poruke známeho inkvizítora, nám predviedol inkvizičný súd, aký sa v tých časoch bežne odohrával. Tak sa obeťou stal mních Salvátor, ktorý bol predtým členom skupiny Fra Dolcina, vtedy vyhláseného za veľkacíra. Ďalším bol celárius Remígius, ktorý patril tiež k Dolcinovej skupine. A mladá dievčina, ktorú napokon upálili ako bosorku. Eco nám predstavil Bernarda ako vynikajúceho znalca pováh, ktorý dokázal zmeniť strach a nervozitu svojej obete na paniku. V tomto stave nebola obeť schopná odporovať, lebo ju tak zmiatol a útočil na ňu, až bola ochotná sa priznať. Niekedy to zašlo až tak ďaleko, že si osoba dokonca vymýšľala, alebo sa rozpomínala na všetko, čo kedy počula a čítala, prípadne čo si predstavovala pod slovom kacírstvo. Inkvizícia- skvelá ukážka psychologickej hry, hry na mačku a myš.
Tento román je rozhodne nadčasový. Aj keď sa príbeh odohráva v stredoveku, nájdeme tu prvky, ktoré sa dajú aplikovať na súčasnosť. Končím so slovami samotného Umberta Eca: „ Historický román musí robiť aj toto: nie iba rozpoznávať v minulosti príčiny toho, čo sa neskôr stalo, ale načrtnúť aj proces, vďaka ktorému tieto príčiny začali pomaly vyvolávať následky...O stredoveku má každý svoju predstavu, obyčajne skreslenú. Iba my, vtedajší mnísi, poznáme pravdu, lenže ak ju človek povie, neraz skončí na hranici.“ A aj dnes.