Nežiadal o milosť, lebo vedel, že ho nesúdia za pokus o vraždu, ale trúfalosť dedinského chlapca, ktorý sa chcel dostať do vyššej spoločnosti. Pani de Renal podpláca dozorcu, aby Juliena nemučil. Onedlho je súd, ktorý Juliena uzná vinným a odsúdia ho na trest smrti. Pani de Renal a Mathilde ho žiadajú, aby sa proti rozsudku odvolal. Julien sa však smrti vôbec nebojí. Pochopil aký pokrytecký život viedol, že nemiloval z lásky, ale ctižiadosti, že dával prednosť materializmu pred citmi. V osudný deň ho navštívi starý Sorel – jeho otec. No v ich vzťahu sa nič nezmenilo, obaja k sebe cítia nenávisť a navyše starý Sorel žiada od Juliena peniaze, ktoré mu dal. Julienova hlava bola sťatá gilotínou. Pani de Renal tri dni po Julienovej smrti zomiera žiaľom.

MÔJ NÁZOR NA DIELO:
Stendhal považuje červenú za farbu vzduchu a boja, ale tiež vykresľuje symbol slobody a plného života, lásky, nenávisti a šťastia. Naopak čierna je považovaná za predstaviteľku cirkevného tmárstva a despotizmu, ktorá nedovoľuje dôstojne žiť, ale núti k pretvárke a klamstve. Myslím, že aj dnešní ľudia by boli oveľa šťastnejší, keby šli za svojim cieľom, ale tak, aby neubližovali druhým. Aby neviedli pokrytecký život, plný klamstva. A aby jednoducho boli šťastní.