Ekonomické zriadenie – pri transportoch z ostrova na ostrov sa ničomu nečudujú, hneď konajú bez chýb a hlúpych otázok. Podnebie – vždy polárne, sama zima. Vonkajší výzor – muži sú ostrihaní, dáva im to surový, anonymný výzor. Sú napätí, neprívetiví. Spôsob reči – akoby pichali tónmi, zlý a posmešný, nikdy nie srdečný. Vzťah k erárnej práci – vedia, že všetku robotu neurobia, robota je pre sprostých. Nerob dnes to, čo môžeš robiť zajtra. Väzeň pracuje len preto, aby nejako zabil deň. Ak aj náhodou spravia čo mali, nemôžu len tak sedieť, vždy im niečo dajú navyše. Vzťah k vedeniu – očividne ho poslúcha, nikdy sa neškriepi. Ale v skutočnosti ním pohŕda. Najdôležitejšou podmienkou v životnom boji je tajnostkárstvo. V gramatike len zriedka používajú budúci čas, nie sú si istí zajtrajškom. Duševná vyrovnanosť – vždy sú pripravení na najhoršie. Ľahkovernosť – všetci veria v amnestiu. Rozprávať o minulosti – nehovoria o dnešku a tajomstvách, ale o tom ako sa sem dostali. Vcelku hovoria o súostroví: Kto tu nebol – ten bude, kto bol – ten nezabudne. Majú vlastnú lexiku (humus – jedlo, cibule – hodiny...). Skúmanie sa podarilo, hypotéza je dokázaná. V polovici 20.st. bol objavený celkom nový, pre všetkých neznámy národ, v etnickom rozsahu niekoľko miliónov ľudí.
20. kapitola – Psia služba O táborových šéfoch (aj väznitelia). Šéf nemôže byť dobrý človek, hneď by ho vyhodili. Základné všeobecné znaky šéfov: nadutosť – žije na ostrove, je nepochybne prvý. Tuposť – je najmúdrejší, nemusí sa nič učiť. Samovláda, despotizmus – nezmyselné príkazy. Lakomstvo – obohacujú sa na účet bezplatnej práce väzňov, využívajú ich aj vo vlastnej domácnosti. Cez vojnu ale boli aj dobrí dozorcovia, lebo títo museli ísť na fronty a oni tam dosadili starčekov a chorých. Boli láskaví, dobromyseľní – po vojne ich demobilizovali.
21. kapitola – Svet okolo tábora Blízko neho musí byť osada slobodných. To sú väčšinou tuláci, odkundesi, ľudia po rozpade rodiny.
22. kapitola – Staviame Práca väzňov je výhodná pre štát a spoločnosť. Tábory boli neopakovateľne výhodné pokornosťou otrockej práce a jej lacnotou – nie, ani nie lacnotou, ale bezplatnosťou, pretože za antického otroka sa predsa platilo peniazmi, no za táborového väzňa neplatil nikto. Väzňov využívajú – dávajú im viac práce. Dozorcovia sa chcú obohatiť vo voľnom čase ich nútia pracovať v skleníkoch a odovzdávať zeleninu...Väzni robili úplne všetko: budovali mestá, stavali železnice, cestné trate, hydroelektrárne, pracovali v závodoch, dobývali rudy, uhlie,..