V Anglicku začali vychádzať knihy: BESSONOV – Mojich 26 väzení a útek zo Soloviek. vyšla teda v Európe, Nemci vyčítajú, že zveličujú, lebo u nich boli Solovky vykreslené ako raj. Komisia to išla prešetriť. Nič nezbadali, ale poslali tam proletárskeho spisovateľa (20. júna 1929) MAXIMA GORKÉHO – väzni ho očakávali ako amnestiu. Vedenie sa znepokojovalo, snažili sa zakryť svinstvá. Väzňom dali do rúk noviny, ale Gorkij si všimol, že ich držia hore nohami a otočil ich- všimol si! Nádej, že len tak neodíde. Potom išli do detskej kolónie. Deti tu mali svoje matrace a spali na oddelených lôžkach. Jeden 14-ročný chlapec ho požiadal, nech s ním zostane len sám, že mu povie pravdu. No porozprával mu o karceroch, mučení, .. Po 3 dňoch pobytu Gorkij odplával a chlapca odstrelili...
3. kapitola – Zo súostrovia sa šíria metastázy v r. 1928 je málo väzníc, treba prichystať viac táborov pred plánovaným hojným zatváraním. Okrem toho zariadiť nútené práce – väzni ale nezarábajú, len prinášajú hospodársky úžitok. Opisuje 1. veľkú stavbu súostrovia – Bielomorský kanál. Stavbu vyhlásili za súrnu, dali im málo času. Nemajú dobré podmienky, teda nemajú žiadne stroje, traktory, žeriavy,.. Primrznuté balvany vyťahujú sieťou a lanom. Nemajú ani píly, sekery – vykyvujú stromy. Železo nahrádzajú drevom. V prvú zimu z roku 1931-32 vymrelo až 100 000 ľudí. Hlavné sú zápočty – započítavanie jedného odpracovaného dňa za viac ako jeden deň trestu. 4. kapitola – Súostrovie kamenie v r. 1937- Súostrovie sa veľmi upevnilo, prudko stúpol počet jeho obyvateľov. Mnohomiliónové doplnenie bolo roľnícke. Začleňovali sem celé osady, ktoré obohnali ostnatým drôtom a stali sa z nich táborové strediská. Sprísnili režim súostrovia. (zrušili zápočty, pracovné kolektívy zakázali...). Zločincov huckali na 58 – odmeňovali ich, banditi sa stávali vnútrotáborovou políciou. V r. 1938 bol rozoslaný tajný pokyn – znížiť počet uväznených, ale nie ich prepustením. Opisuje sprísnenie režimu – tí čo neplnili normu boli trestaní, v zime ich vyzliekli a oblievali studenou vodou, v lete tiež donaha a zviazaných vydali napospas komárom. Začali hromadne odstreľovať (v Serpantinke 30 – 50 ľudí denne)
5. kapitola – Na čom stojí súostrovie Porovnáva terajších väzňov s nevoľníkmi.