kapitola – Sociálne blízky Vzťah čekisti – zločinci. Zločinec, ktorý prijal čekistickú vieru je bastard, toho zločinci zabíjajú. Čekista, ktorý si osvojil psychológiu zločinca je energický vyšetrovateľ tridsiatych rokov alebo rozhodný táborový náčelník, vážia si ho, postupuje v službe. Opisuje najnezmyselnejší § 139 – nemôžeš sa brániť skôr ako tebe neublížia. Až keď si dorezaný, môže niečo spraviť.
17. kapitola – Maloletí Odsúdení podľa §12 – súdili deti od 12 rokov za krádež, násilie, zmrzačenie a vraždu. Lidu zavreli zato, že zbierala zrno čo sa vysypalo z nákladiaku. Dali jej len 3 roky ako poľahčujúcu okolnosť, že nerozkrádala socialistický majetok. Bývali v detskej kolónii. Dozorcovia ich bijú a držia v strachu. Ale dostávajú iný prídel – majú mlieko, maslo a mäso. Stávajú sa z nich zlodeji, nikto nemôže vynikať (byť výnimočný) a všetci skladajú prísahu – zlodejský pionier. Ich veľkou silou je beztrestnosť. Maloletí môžu vyzerať anjelsky, ale sú prešibaní. Sú zomknutí a krutí. V svorke sa vrhajú na jednotlivcov a okrádajú ich. Berú od invalidného starčeka jeho denný prídel a miznú. Ostatní väzni si to nevšímajú, ale naďaleko obchádzajú nebezpečnú zónu. Čím je obeť slabšia, tým sú neľútostnejší. Väzni ich nenávidia. (aj tak sú stratení, to vyrastá mor na ľudí. Treba ich potichu kántriť! Vypracoval spôsob: potajomky chytiť maloletého, zvaliť ho na zem a kolenami mu stláčať hrudník, kým sa neozve praskot rebier – ale nedokončiť to, takto ho pustiť. Taký maloletý má už smrť na jazyku, no ani jeden lekár nepochopí, o čo ide. AC. takto odpravil na druhý svet niekoľko maloletých, až kým jeho samého nezbili na smrť.)
18. kapitola – Múzy v Gulagu V Gulagu je možné všetko. Sú tu noviny, tlač vo väzení. Opisujú tábor v rozkvete a hojnosti. Zima je tu 9 mesiacov a ostatné úbohé leto. Náčelníka kultúrno-výchovného oddelenia KVO napadne, že zóna vyzerá škaredo. Cez voľnú nedeľu vyženie väzňov do záhradky nech nasadia mach a tak, ale aj tak tu nič nerastie. Pre KVO sú najvýznamnejší výtvarníci – ich obrazy si vyvesujú doma alebo predávajú. Prozaici v tábore nebývajú, verše sa šepkajú vrývajú do pamäte, ale nie próza. Na papier to je nebezpečné, ak vás prichytia, ďalších 10 rokov alebo karcer. V povojnových rokoch prešli Súostrovím herci známych mien (Tokavská, Zoja Fiodorova...)
19. kapitola – Väzni ako národ (etnografická štúdia Fana Fanyča) Chcel dokázať, že tvoria spoločenskú triedu, osobitný samostatný národ. Spoločné územie – v Tichom oceáne ostrovčeky, kde iné národy nežijú.