Martin Rázus Maroško

- Spisovateľ a kňaz Martin Rázus v jednej z najobľúbenejších kníh pre deti, Maroško,predstavuje ďaľšej generácii malých čitatelov svoje detstvo.
- Maroško je syn chudobných sedlikov, ktorí horko ťažko pracujú, aby aj z toho mála čo zarobia vyžili. Jeho otec pracoval v garbiarni vo fabrike. Každý deň prochádzal unavený domov, no uvedomoval si, že robiť musí aby tom ťažkom svete prežili. Jeho mama chodila umývať riady do Weissov na Rohu, no potom sa musela starať o domácnosť a deti. Maroš sa v podstate nikdy nenudil, pretože vždy sa našiel niekto s kým by hodil kus reči. Často navštevoval jeho starú mater Kramlíkovie alebo mamu a otca Stračkovie. Takže v podstate mal tri mamy a dvoch otcov. Stará mať Kramlíkovie mala dcéru Marienu, ktorá sa vydala za Plajbása Kozovie na Vyšný Koniec. Oni sú rodičia dobrodružného, veľmi milého a múdreho chlapca menom Maroško.
- V jeden deň prišiel za Marošom husiar Jano, ktorý bol jeho kamarátom a daroval mu basu. Maroš bol z nej úplne nadšený a tak sa rozhodol, že ju pôjde ukázať mame. No cestou stretol chlapcov menom Mišo Mrázik, Jano Červeň a iných, ktorí mu tú basu chceli zobrať. Ale on nechel pustiť. A tak sa začala bitka o ňu, ale basa spadla a rozbila sa. Maroš bol z toho veľmi smutný. Ale otec stračkovie mu sľúbi, že raz keď bude veľký mu kúpi husle. Dáva mu jesť slaninu a piť pálenku, aby bol silný a ničoho sa nebál. Otec Stračkovie ho dokonca zoberie na vežu. I spieval i zvonil na veži. Matke bolo Maroška ľúto, tak mu kúpila cimbal. Celý natešení sa išiel pochváliť chlapcom. Keď mal Maroš hračky, tak sa s ním hrali ale ak nemal tak sa o neho nezaujímali. Keďže mal cimbal, tak im bol dobrý. Pozvali ho na humno kde si cinkali a Maroš bol šťastný, že má kamarátov. Lenže šťastie sa skončilo, keď zistil, že mu cimbal chýba. Skryl ho Mišo a nechcel sa priznať. No ale potom prišla Marošova matka a zázrakom sa cimbal našiel. Maroš si uvedomil, že to kamarátstvo bola iba pretvárka. - Taktiež si uvedomoval, že vždy keď sa v dedine niečo stalo, bol na vine on. Aj vtedy keď sa niečo prihodilo Anke Krdanke, všetci obviňovali jeho. Len matka mu verila, že je nevinný.
- Časom sa s chlapcami skamarátil, a tak sa v jeden deň vybrali do lesa na huby. Stratili sa , ale nakoniec sa našli a tým sa ich kamarástvo trochu upevnilo. Mariene sa narodil syn Janko a Maroš sa denodenne musel o neho starať. Raz ha dokonca zobral na čln a on mu spadol do vody. Vtedy si naozaj matka pomyslela, že ten chlapec v živote mať sťastie nebude.

Maroš svoj čas trávil aj zo svojimi dvoma zajačikmi. Deti sa chodili s nimi hrávať. Ale v jeden deň sa Maroš išiel pozrieť na zajace do maštale, ale jeden chýbal. Prehľadal celý dvor, no zajac sa nenašiel. Ako prvého obvinil Miša, ktorý má tiež zajace, ale nie také pekné ako on. Vybral sa k nemu do maštale a ukradol mu jedného zajaca. Lenže ako sa vracal domov, uvidí muža ako ide s jeho zajacom mu naproti. Spanikáril, že čo urobí s Mišovým zajacom. Tak povedal, že zajaca niekde našiel a svojho si zobral naspäť. Takže z toho výnimočne vyviazol bez odhalenia. - Taktiež ho poznačila skutočnosť, keď videl ako jeho otec drie vo fabrike. Selý deň sa nezastaví a domov sa vracia zničený. Vtedy si otca začne viac vážiť, hoci nehovorí veľa a je dosť prísny.
- Tak ako i iné dati, aj Maroš sa vybral s mamou na zápis do školy. Tak ako v škole prežil pekné chvíle, tak prežil aj trpké chvíle. Celá trieda sa proti nemu postavila, lebo jedno dievča ho obvinilo, že do nej hodil hrach a ona musela ísť s tým k doktorovi. Nikto mu neverí, že je nevinný ale neskúr sa ukáže, že to do nej hodil jeden cigáň.
- Tiež dôležitým obdobím jeho života bolo postavenie a dobývanie hradu Zlatý kŕč pri ktorom zažil mnohé príhody.
- V jeden deň sa Maroš vybral do školy, ale pri Váhu našiel Jana, ktorý mu povedal, že keď prišiel do školy tak tam nik nebol atak škola nie je. Ale ona bola. A keď to zistili báli sa výprasku, tak nechceli ísť domov. No nič sa im nestalo, lebo učiteľka aj matky to pochopili a pousmiali sa nad tým.
- Nastalo zlé obdobie. Marošovi zjedol malých zajačikov, ale našťastie ich rodičov nie, oni sa totižto skryli pre kocúrom od vedľa. Maroška chytila zlosť. Zajačikom urobili truhličky a zostrojili pohreb. Maroš však nikomu nepovedal čo sa chystal urobiť. Zabiť kocúra. Tak aj urobil a na druhý deň to bala téma dňa. No na Maroša vina nepadla.
- Okrem nešťastia so zajačikmi, ich dvor a dom zhorel. Vtedy si matka uvedomila, že oni nikdy nebudú šťastní. Ale nemali ani peniaze na rekonštrukciu domu, ale celá dedina im finančne prispela. Keďže nemali peniaze, Maroš sa rozhodol, že pôjde pracovať, ale v tej práci nevydržal ani deň, lebo sa mu na poli prevrátil tragač. Bolo mu to veľmi lúto, lebo tak veľmi chcel pomôcť rodine až všetko pokazil. - Neskôr sa Maroškovi narodil braček Matej. Mal z neho veľkú radosť. Anka mu chodila spievať a Maroš matke veľmi pomáhal, čo sa týkalo Mateja. Brával ho von a staral sa o neho.

Rodine chcel pomôcť aj tak, že hral takú hru " gombičky " kde sa hralo o gombíky, ktoré potom chcel predať a dať matke peniaze alebo si chcel kúpiť knihu, keďže čítal veľmi rád. V tej hre bol najlepší spolu s Mišom. Ale v jeden deň sa už muselo rozhodnúť ktorý z nich je najleší. Hra trvala celý deň no nakoniec vyhral Maroš aj keď si musel zobrať otcove gombíky z kabátu. Keď to zistil zúril, ale Maroš mu tie gombíky vrátil. Vtedy Maroško začal dúfať, že možno bude mať šťastie, aj keď maličké. Matka bola z gombíkov nadšená.
- Jaj nadšenie pominulo keď chytila v rieke hlavatku, väčšiu ako Maroš, a richtár jej tú rybu zobral a urobil si hostinu. Celý deň nariekala, však na ňu mala právo, veď ju chytila. Maroš sa rozhodol vzieť spravodlivosť do svojich rúk. Vymyslel hru na Jánošíka, kde on bo jánošík a jeho kamaráti jeho spoločníci teda zbojníci. Chceli sa pomstiť richtárovi a tak richtárovi a okresným úradníkom začali hyhúť sliepky a jarabice. Samozrejme na svedomí to mala Jánošíkova banda. Na počesť pomsty si išli uvariť jarabicu, ale Mišovi sa stalo niečo s okom a richtár ich chytil. Museli ísť k richtárovi a Maroš mu veľmi odvrával. Nakoniec ich pustili.
- Skúšky sa skončili, tak mali prázdniny. Robili rôzne šibalstvá ako : Maroš chcel jazdiť na krvae ale spadol, brodili sa cez rieku keď v Moticiach bola povodeň, či sa vybrali s koňmi do lesa, kde prespali ,opekali si slaninku a na druhý deň sa vybrali na vrch odkiaľ bolo vidieť celý ich kraj. Cestou videli medveďa, ktorý zaútočil na jednu kravu. Aj z toho bol riadny zážitok. Na nich zaútočili bačove psi, neskôr prespali v stodole a ráno sa vrátili domov, kde matky mali o nich stach.
- Bocian priletel do Maroškového domu apriniesol mu ďalšieho bračeka Ondrejka. - V závere diela sa uskutočnili voľby ablegátom. Na čele Slovákov stál pán Rubík, advokát v Mosticiach a na strane Maďarov bol Kapušániy. Maroško skladá pesničky proto voľbám, lebo zistil, že právo voliť majú len páni. Taktiež zistí, že otec Stračka chodí do Gluckov a to sa mu nepáči a tak sa s ním nerozpráva. Už ani Mišovi nedôveruje lebo aj jeho otec chodí do Gluckov.jednú noc ssa vyberú do Glucka a Lalov a rozbijú im okná. Maroš cíti, že ej to nesprávne ale chce sa pomstiť. Ráno sa z toho robí veľké haló. V takých pomeroch svitne konečne deň volieb. Ľudia sa hrnuli na vozoch s muzikou z horných i dolných obcí do Sv. Petra a Pavla.Slováci voľby vyhrali. A dozvie sa, že otec Stračka nebol voliť Kapušaniyho.
- Mišo Mrázikovie sa obáva, že chlapci sa mu budú vysmievať, tak sa s nimi ani nejde hrať, hoci po tom túži.

Ale chlapcov zloba už prešla a radujú sa z víťazstva.Ale jeden deň donesú Marošovho otca domov zraneného , ale nezomrie. Je to totiž silný muž. Škola sa rozdelila na Maďrov a Slovákov a nastali nezhody a aj bitky , ktorém samozrejme vyhrali Slováci tada Maroš a spol. hoci aj oni boli zranení. Otec Stračka dal Marošovi husle tak ako mu sľúbil. Anke sa stala nehoda ako zachraňovala Ondreja, ale vyliečila sa. a keďže Maroš je veľmi inteligentný chlapec, dostal štipendium aby mohol pokračovať v štúdiu a nemať len piatu triedu. A možno sa mu aj naskytne možnosť pracovať vo Viedni, tak ako to vždy chcel.
- Kniha je autorovou spomienkou na ľudí a veci, ktoré ho v rodnej Vrbici obklopovali a navždy vtlačili pečať do jeho citlivej a vnímavej duše.