Kompozícia:
Téma: Kritika spoločnosti a ľudskej chamtivosti
Idea: Otcovská láska, ktorá nepozná hranice a vplyv bohatstva na človeka
Čas a priestor: 1819, Paríž

Hl.postavy:
Otec Goriot: bol vzorom otcovskej lásky a obetavosti, niekedy až príliš zaslepený láskou k dcéram, že nemohol alebom nechcel prijať tvrdú skutočnosť
Eugen de Rastignac:mladý študent, ktorý sa chcel dostať až k parížskej smotánke, ale keď ju spoznal a odhalil čo sa skrýva za „nezištnou láskou“ Goriotových dcér, vyhlásil jej vojnu
Delfína de Nuncigen a Anastázia Restaud:Goriotove dcéry, ktoré dokázali zruinovať vlastného otca kvôli vlastnému šťastiu a tak zapríčiniť jeho smrť
Vedľajšie postavy:
pani Vauquerová, pani Couturová, Viktorína Tailleferová, slečna Michonneauová, pán Vautrin (galejník Jakub Collin), pán Poiret, Kryštof, Bianchon, Antoinetta de Beauséant
Fabula:
Otec Goriot - tichý, večne zamyslený pokojný človek žil v penzióne pani Vauquerovej, kde si z neho všetci robili posmech, pretože si mysleli, že je to skrachovaný obchodník. Jedného dňa však Rastignac – študent práva, ktorý sa práve chystal začleniť k parížskej smotánke spoznal príbeh otca Goriota a skutočnosti, kvôli ktorým sa z bohatého nájomníka stal takmer bezdomovec. Rastignac sa však zaľúbil do Goriotovej mladšej dcéry Delfíny a stal sa jej milencom. Goriot bol veľmi rád, pretože vedel, že aj Delfína ho ľúbi a že je s ním šťastná. Tak vzniklo priateľstvo medzi mladým študentom a starým otcom Goriotom, aj keď Goriot bral Rastignaca skôr ako syna.Delfína chodievala spolu s Rastignacom na večierky a zdravie otca Goriota sa zhoršovalo so starosťami jeho dcér. Aj keď obe boli vadaté za bohatých mužov, tí im nedávali toľko peňazí, koľko chceli a tak chodili za svojím otcom, ktorý tak stratil celý svoj majetok. Pred svojou smrťou si však sám uvedomoval krutú pravdu a tak bolo pre neho umieranie oveľa bolestivejšie, ako aj sám povedal: „Za peníze je všechno, i dcery....Kdybych měl po sobě zanechat poklady, balili by mě do obkladů, ošetřovaly by mě.“
A tak zomieral otec Goriot v prítomnosti dvoch ľudí, ale jeho dcéry to neboli. Bol to Rastignac spolu so svojím priateľom- medikom Bianchonom.aj keď Anastázia prišla, neuvedomoval si to už. Na jeho chudobnom pohrebe bol takisto len Rastignac a Kryštof, a na náhrobnom kameni mal vyryté:
„Zde odpočívá pan Goriot, otec hraběnky de Restaud a baronky de Nucingen, pohřbený na útraty dvou studentů.“
Citáty:
„...život pro mne je v mých dcerách.