Skôr by to mal ohodnotiť človek, ktorý sa po prvý raz stretáva s takýmto typom knihy.
Túto knihu vrelo odporúčam ľuďom, ktorí hľadajú pravdu a zmysel života na zemi, pričom im na to nestačí len Biblia. Mňa najviac zaujala časť – Božie mlčanie:
Ide o príbeh baníka, ktorého zavalí balvan kameňa a zlomí mu chrbticu. Keďže išlo o Buschovho priateľa rozhodol sa ho navštíviť. Keď tam prišiel, našiel ho pripútaného na lôžku so svojimi kamarátmi pri fľaši alkoholu. Keď ho baník zazrel, skričal „Ty čierny drozd, zostaň vonku! Kde bol tvoj Boh, keď mi ten kameň padol na kríže? Prečo Boh mlčí?“ Následne sa Busch rozhodol odísť a vyrozprával to svojim priateľom, baníkom. Tí ho o týždeň priviedli k nemu a Busch mu povedal: "Tak veľmi miloval Boh svet" - nie, aby sa nám dobre viedlo, ale aby "svojho jednorodeného Syna dal." Hovoril mu o Ježišovi, o tom poslednom Božom Slove, ktoré musíme počuť, a pokračoval vierou v Neho, aby nik kto verí nezahynul. A tento muž počúval! Po prvý raz počul takto hovoriť o Ježišovi! O tri mesiace sa stal vlastníctvom toho Pána Ježiša. Jeho byt, jeho domácnosť prišla celkom do poriadku. Kde bolo doteraz počuť len samé kliatby, tam teraz zazneli piesne o Ježišovi. Stratil starých priateľov, ale našiel nových. Fľaše pálenky zmizli, zato teraz už na jeho stole ležala Biblia. Jeho žena i deti ožili. Až raz, keď sa schyľovalo k jeho smrti, navštívil ho Busch a on mu povedal: „Keby sa to nebolo stalo, keby ma bol Boh nechal tak bezbožne behať ďalej, tak by som bol vbehol priamo do pekla, do večného zatratenia. Preto musel Boh vo svojej zachraňujúcej láske tak tvrdo zasiahnuť a ochromiť mi chrbticu, aby som mohol nájsť Jeho Syna, Ježiša. Prostredníctvom Ježiša som sa stal šťastným dieťaťom Božím. A preto mu za to chcem ďakovať.“
"Je lepšie ochrnutý patriť Ježišovi a byť dieťaťom Božím, než s oboma zdravými nohami skočiť do pekla!".