Walter Busch Ježiš náš osud

27 Môj Otec mi odovzdal všetko: A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. 28 Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. 29 Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. 30 Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.

Autor:
Wilhelm Busch

Kniha:
1. vydanie - CLV 1993, z nemeckého originálu do slovenského prekladu v tom istom roku

Prekladateľ:
SACRA – 040 02 Košice, Raumanova 18
Jazyková úprava: Ing. Mikuláš Lipták
Tlač a väzba: Ebner Ulm
ISBN 3 – 89397 – 717 – 0

Úvod:
Táto kniha je zostavená z autorových evanjelizačných prednášok, ktoré mal po celom Nemecku a Európe. “Ježiš náš osud“ – to bola hlavná téma veľkej evanjelizácie v Essene roku 1938, na ktorej kázal farár Busch.
Vynikajúce úvahy, príbehy a spomienky zo života aktívneho farára medzi baníkmi a mládežou - v Nemecku mala už 43 vydaní vo vyše miliónovom náklade.

O autorovi:
Známy evanjelický farár a spisovateľ Wilhelm Busch často mladým ľuďom takto objasňoval:
Keď potrebujete opraviť topánky, neidete k automechanikovi. Automechanici sú dobrí chlapci, ale topánkam nerozumejú. S topánkami idem k obuvníkovi. Rovnako pre žemľu pôjdem k pekárovi, pre mäso k mäsiarovi, keď ma hnevá vodovod, vyhľadám inštalatéra. Idem jednoducho k odborníkovi. Kam sa však obrátiť, keď chcem vedieť, čo bude po smrti? Nemali by sme sa v takej dôležitej otázke obrátiť na odborníka? Kto je tým odborníkom? Poznám len jedného. Je ním Boží Syn Ježiš Kristus. Prišiel z iného sveta a stal sa človekom. Zomrel na kríži, bol pochovaný, ale vstal z mŕtvych. Prišiel opäť medzi nás. Bol mŕtvy a zase žije. Preto sa vyzná v otázkach smrti a života. Môžeme sa pokojne na neho spoľahnúť vo viere: „Kto vo mňa verí, i keby zomrel, bude žiť.“
I keby mi dnes dvadsať univerzitných profesorov dokazovalo, že smrťou všetko končí, povedal by som im: „Mám rešpekt a obdiv pred vašimi vedomosťami, titulmi, ale v tejto veci nie ste odborníci. Ešte ste neprešli smrťou. Ale ja poznám jedného, ktorý ňou prešiel, kto tam bol, Ježiša. Ten je na to odborník a ten to hovorí inak.“
(Zdroj: TKÁČ, A.: Počuli ste...? Kapušany : Vyd. Ing. Štefánia Beňová – Bens, 2002, s. 30.)

Na zamyslenie:
Často mi ľudia hovoria, keď ich navštevujem: „Áno, pán pastor, máme dokonca starú Bibliu od našej prababičky z roku 1722!“ Potom privlečú taký kus nábytku, čo určite nikto nečíta.

Pri všetkej úcte k starým Bibliám vám odporúčam: Kúpte si raz malú “Novú zmluvu“! Dostať také, ktoré sú menšie než moja ruka. Dostať roztomilé vydania Novej zmluvy. Také moderné vydanie si niekedy kúpte. Potom si stanovte každý deň určitý čas, keď ju budete čítať. Treba tomu jednoducho načúvať. Tu k vám totiž hovorí Ježiš! Možno natrafíte na miesta,ktorým vôbec nerozumiete. Pokojne ich preskočte a pokračujte. Vždy to zvyknem vysvetľovať mojím chlapcom takto: Jeden farmár z Brazílie rozprával, že keď sa dostal na druhú stranu oceánu, dostal kúsok zeme. Keď si ho obzrel, zistil, že je to vlastne kus pralesa. Vyrúbal stromy, odstránil pne a kamene. Jedného dňa bol s prácou tak ďaleko, že mohol zapriahnuť dva voly a po prvý raz orať. Keď zoral pôdu na tri kroky, pluh sa na niečom zastavil. Čo urobil? Odišiel domov po dynamit a vyhodil skalu spolu s pluhom a volmi do vzduchu? Nie! Obišiel skalu a oral ďalej. Keď konečne skončil, vyzeralo to celé dosť úboho. Ale niečo už zasial a zozbieral i nejakú tú úrodu. Keď oral druhý rok, bolo to už o niečo lepšie. Znovu vykopal a odstránil nejaké pne a kamene. Bolo to už oveľa lepšie. A na tretí raz to išlo už zase hladšie.
Takto musíte čítať Bibliu! Len s tým začnite! A keď niečomu nerozumiete, tak to preskočte! Len čítajte ďalej.
Boh nás volá k úrodnosti. Je iba na nás, ako pripravíme svoje srdce. (Zdroj: BUSCH, W.: Ježiš náš osud, 1993, s. 63. )

Hodnotenie:
Táto kniha mi obsahom veľmi pripomínala knihu od Davida Watsona – Je tam vôbec niekto? Rozdiel je v tom, že Wilhelm Busch uvádza učenie na vlastných príkladoch a skôr sa venuje konkrétnym životným situáciám. Povedal by som, že je aj o to zaujímavejšia. Pri čítaní som cítil veľké udivenie a rešpekt pred vecami, ktoré dokázal Wilhelm Busch pri svojej evanjelizačnej činnosti. Ako sám naznačuje, pri tejto jeho misii stál a stojí pri ňom Ježiš. Aj názov tejto knihy – Ježiš nás osud je adekvátny k obsahu knihy. No hlavnou podstatou tejto knihy je objasniť pravdu o Ježišovi Kristovi, Bohu a hlavne o živote. Ak som spomenul, že minulý rok som mal možnosť čítať knihu - Je tam vôbec niekto?, veľmi ma uistila vo svojej viere. Pri čítaní tejto knihy som si ju len potvrdil. Určite sú aj nejasnosti, ktoré ešte stále mám ohľadom viery a zmysle života. Mnohé z nich sa mi podarilo čiastočne objasniť pomocou tejto knihy. V každom diele sa dajú nájsť nejaké tie nedostatky. Keďže táto kniha má vieroučnú funkciu, a veľmi ma oslovila, ťažko mi nájsť vôbec nejaké.

Skôr by to mal ohodnotiť človek, ktorý sa po prvý raz stretáva s takýmto typom knihy.
Túto knihu vrelo odporúčam ľuďom, ktorí hľadajú pravdu a zmysel života na zemi, pričom im na to nestačí len Biblia. Mňa najviac zaujala časť – Božie mlčanie:
Ide o príbeh baníka, ktorého zavalí balvan kameňa a zlomí mu chrbticu. Keďže išlo o Buschovho priateľa rozhodol sa ho navštíviť. Keď tam prišiel, našiel ho pripútaného na lôžku so svojimi kamarátmi pri fľaši alkoholu. Keď ho baník zazrel, skričal „Ty čierny drozd, zostaň vonku! Kde bol tvoj Boh, keď mi ten kameň padol na kríže? Prečo Boh mlčí?“ Následne sa Busch rozhodol odísť a vyrozprával to svojim priateľom, baníkom. Tí ho o týždeň priviedli k nemu a Busch mu povedal: "Tak veľmi miloval Boh svet" - nie, aby sa nám dobre viedlo, ale aby "svojho jednorodeného Syna dal." Hovoril mu o Ježišovi, o tom poslednom Božom Slove, ktoré musíme počuť, a pokračoval vierou v Neho, aby nik kto verí nezahynul. A tento muž počúval! Po prvý raz počul takto hovoriť o Ježišovi! O tri mesiace sa stal vlastníctvom toho Pána Ježiša. Jeho byt, jeho domácnosť prišla celkom do poriadku. Kde bolo doteraz počuť len samé kliatby, tam teraz zazneli piesne o Ježišovi. Stratil starých priateľov, ale našiel nových. Fľaše pálenky zmizli, zato teraz už na jeho stole ležala Biblia. Jeho žena i deti ožili. Až raz, keď sa schyľovalo k jeho smrti, navštívil ho Busch a on mu povedal: „Keby sa to nebolo stalo, keby ma bol Boh nechal tak bezbožne behať ďalej, tak by som bol vbehol priamo do pekla, do večného zatratenia. Preto musel Boh vo svojej zachraňujúcej láske tak tvrdo zasiahnuť a ochromiť mi chrbticu, aby som mohol nájsť Jeho Syna, Ježiša. Prostredníctvom Ježiša som sa stal šťastným dieťaťom Božím. A preto mu za to chcem ďakovať.“
"Je lepšie ochrnutý patriť Ježišovi a byť dieťaťom Božím, než s oboma zdravými nohami skočiť do pekla!".

Zdroje:

Zdroj: BUSCH, W.: Ježiš náš osud, 1993, s. 80. -