Prostredie, ktoré autor opisuje, je zaradené do malebného prostredia lesa. Starý hájnik Čajka mal už 80 rokov. Jeho posledná vychádzka bola na Jána. V lese aj zomrel, našli ho bačovia.
Čajka mal syna Miša. Ten slúžil u pánov a po otcovej smrti chcel vstúpiť do služby a kráčať v otcových šľapajach. Keď Mišo dostal otcovo miesto bol spokojný. Začal rozmýšľať o ďalšom živote. Spomenul si na Hanku, ktorá sa mu už predtým páčila. Hanka, hoci mala bohatých pytačov, rozhodla sa pre Miša a ten si ju priviedol do horárne. Mali sa veľmi radi. Mišo vykonával svoju prácu statočne a Hanka mu bola dobrou ženou. Raz ráno po búrke vybral sa Mišo na rúbanisko. Hanka zostala sama. Poupratovala a vybrala sa prať šaty k potoku. Cestou späť stretla dvoch mužov, z ktorých jeden bol Artuš Villáni. V čase dozrievania malín sa deti vybrali do lesa na maliny. V lese zablúdili a prišli až do horárne k Hanke. Ona ich potom vyprevadila domov. Cestou späť sa pri dverách stretla s Artušom. Mladý pán Artuš Villáni chcel, aby Hanka bola jeho. Usporiadal poľovačku, kde bol aj Mišo. Artuš sa vytratil z poľovačky a zašiel k Hanke. Ona odolávajúc rôznym úskokom Artuša chrániac si svoju česť a hrdosť ho zabila a svojmu činu sa priznala Mišovi. Všetku vinu na seba zobral Mišo. Miša zobrali do väzenia, Hanka od zúfalstva sa zobrala a odišla do dediny k matke. Otec ju chcel vyhnať z domu. Krátko na to matka zomrela. Odvtedy chodila Hanka sama po lese. Pri súdnom procese Hanka priznala svoju vinu, pretože bola pomätená a čakala dieťa. Súd oslobodil ju a takisto aj Miša. No pred ženskými klebetami nemohla ujsť. Raz za strašnej búrky zachránil Villánovcov Mišo, vtedy mu odpustili. Keď sa Hanke narodilo dieťa, vyzdravela a tým sa vrátilo šťastie a pokoj do hájovne.