Bob Shaw Svetlo dávnych dní

Autor pochádza zo Severného Írska. Študoval na Technickej vysokej škole v Belfaste, od roku 1973 žije v Anglicku a o dva roky neskôr sa venoval výlučne písaniu. Od mladosti sa zaoberal Sci-fi a prvú poviedku „Aspekt“ mu uverejnili v Nebula Science Fiction roku 1954, neskôr sa odmlčal až do roku 1965, keď napísal „A ostrovy, kde dobrí ľudia klamú“. O rok na to napísal svoju asi najznámejšiu poviedku „Svetlo dávnych dní“ nominovanú na Nebulu. Niektoré prvky rozvíjania zápletky sú poplatné Van Vogtovej technike, no próza, charakterizácia postáv aj invenčnosť sú na omnoho vyššej úrovni. Jeho tvorba vyniká istotou tónu, realistickosťou dialógov, znalosť technických detailov a výbornou charakterizáciou postáv.


Tématická zložka:
Postavy: Autor, Selina, Hagan

Téma diela je z budúcnosti. Príbeh sa odohráva v prírode, na mieste zvanom Ben Cruachan. Motív poviedky je sociálny. Hlavná myšlienka zvýrazňuje cenu spomienok pre nás a ich vplyv na človeka, jeho city. Výpoveď je uzavretá. Autor v tejto poviedke vystupuje ako hlavný hrdina. Kompozičná zložka:
Autor – istý sám sebou, milý;
Selina – autorova manželka; zhovorčivá, milá aj keď s Haganom vystupovala opačne, náladová;
Hagan – obchodník s pomalým sklom; milý, ústretový; kríval;

Vonkajšou formou tejto poviedky je žáner a vnútornou formou je makrokompozícia. Autor zvolil kompozičný postup „In Medias Res“.


Obsah:
Autor sa vyberie so svojou manželkou Selinou, na dovolenku na farmu , aby vyriešili svoje problémy, boli pohádaní. Selina bola tehotná, a to ju stálo jej miesto a rodinný dom, na ktorý sa obaja veľmi tešili. Viac ich znepokojovalo to, že ich postihla tá istá udalosť ako iné páry aj napriek tomu, že sa pokladali za výnimočných. V tejto dobe letel technický výdobytok - pomalé sklo. Pomalé sklo bolo zaujímavé tým, že svetlu trvala trasa cezeň niekoľko rokov. Hrúbka skla sa určovala v rokoch, a to označovalo čas, kým prejde svetlo z jednej strany na druhú. Ľudia si mohli kúpiť pomalé sklo so scenériou krajinky, ktoré si potom umiestnili v byte na nejaké miesto a v tom skle sa odohrával čas pred niekoľkými rokmi a postupne plynul v reálnom čase.

Cestou natrafili na dom, kde sa toto pomalé sklo predávalo. Bolo to nádherné miesto a autor bol už presvedčený, že odtiaľto neodíde bez pomalého skla. Išli za predajcom Haganom a v okne si všimli, zrejme jeho manželku, ale ona na nich vôbec nereagovala. Hagan neskôr priznal, že ženu, ktorú videli bola jeho manželka Rose.

Potom sa išli zhovárať na lúku, o obchode a vôbec o pomalom skle, lebo Selina sa v pomalom skle nevyznala. Keď jej Hagan vysvetlil všetko o pomalom skle, odbehol domov, pretože sa mu zdalo, že Rose niečo od neho chce. Zatiaľ čo autor vypisoval šek, kvapla mu naň veľká kvapka, ktorá sa po ňom rozprskla. Odišli na podstienok k domu, pretože začalo pršať, a tentokrát cez okno do domu videli malé asi sedem ročné dieťa hrajúce sa s hračkami, potom prišla Rose a dieťa odniesla. Selina zabudla na deku, ktorú nechali von tak, išla po ňu a odniesla ju k Haganovi. Autorové slová „Selina!Neotváraj!“ ju nezastavili a to, že nakoniec dvere otvorila ich obidvoch veľmi nemilo prekvapilo. Bol to absolútny neporiadok, neumytý riad, špinavé šaty a všeličo iné na rôznych kôpkach. To sa nedalo ani zrovnať s tým čo videli cez okno. O chvíľu na to nechápajúcej Seline autor vysvetlil, že pomalé sklo funguje z oboch strán, svetlo vniká dnu, ale aj vychádza von. Dvere radšej zatvorili a prikázali si zabudnúť to čo videli. Čoskoro na to, prišiel Hagan a doniesol im pomalé sklo zabalené v plastikovom obale. Na Seline si všimol, že sa jej prsty prehrabávali v jeho duši. Po krátkej výmene sa pomaly rozchádzali. Hagan o chvíľu na to povedal „Nebola to moja vina, oboch ich zrazilo auto a ušlo. Pred šiestimi rokmi na hlavnej ceste do Obanu. Mám predsa právo, aby mi niečo zostalo.“. Autor prikývol a pomaly so Selinou odišli. Potom sa objali a autorovi jej objatie pripadalo ako nesmierny poklad.


Jazyková zložka:
V poviedke boli použité profesionalizmy (pomalé sklo) a archaizmy (hradská).