Názov: Múr

Autor: Jean-Paul Sartre

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ, 1966

Obsah: Hlavným hrdinom poviedky je Pablo Ibieta, ktorý sedí vo väzení, je podozrivý z ukrývania revolucionára Ramona Grisa. Pabla odsúdia na smrť, autor dopodrobna zachytáva Pablove pocity po oznámení rozsudku, pocity človeka – väzňa, ktorý má byť na druhý deň popravený, tiež pocity spoluväzňov, ale najmä hlavného hrdinu. Pablo dostane príležitosť zachrániť sa, ak prezradí miesto, kde sa práve nachádza hľadaný Ramon Gris. Pablo, zo začiatku zúfalý zo svojej blízkej smrti, neskôr však už zmierený a stotožnený s rozsudkom, je pripravený zomrieť a nemá chuť ďalej žiť, a preto sa rozhodne vystreliť si zo svojich väzniteľov. Vymyslí si, že Ramon sa skrýva na cintoríne, pričom je presvedčený o tom, že je u svojho bratanca. Záver poviedky vyznieva absurdne – Pablo sa dozvedá, že Ramon sa skutočne skrýval na cintoríne, kde ho aj chytili a pri prestrelke na mieste zabili.

Hlavná myšlienka: Človek ochotný položiť vlastný život za správnu vec sa stáva zradcom

O autorovi: Jean-Paul Sartre: francúzsky filozof, dramatik a románopisec, vyštudoval v Paríží filozofiu a v Berlíne pôsobil ako stredoškolský učiteľ. V mladosti písal fantastické poviedky a okrem drobnejších spisov o predstavivosti a citoch uverejnil Bytie a ničota, román Hnus, 5 poviedok Múr. Po vojne založil revue Temps modernes a usiloval sa existencializmus zmieriť s marxizmom, pokúsil sa dať marxizmu základ existencialistickej antropológie v dielach Existencializmus je humanizmus a Marxizmus a existencializmus. V jeho literárnej tvorbe sú pokrokové prvky, bojoval vo vojne vo Vietname, v Alžírsku, staval sa proti rasovej diskriminácii. Románovú trilógiu Cesty k slobode Sartre nedokončil. Napísal drámy Muchy, S výlučením verejnosti, Nepochovaní, Úctivá pobehlica, Špinavé ruky, Diabol a pánboh, Nekrasov, Altonskí väzni. Vydal 7. zväzok Situácií, autobiografickú črtu o detstve Slová, reportáž o Kube Uragán nad cukrom, mnohozväzkovú monografiu o Flaubertovi Idiot rodiny, .. Sartrove postoje sa v posledných rokoch vyznačovali aj zjavným príklonom k anarchizujúcej krajnej ľavici a individualistickým chápaním problémov demokracie. R. 1964 dostal Nobelovu cenu, ktorú neprijal.