V Levinovi nachádzame autobiografické črty, autor sa s ním stotožňuje. Autor románu zobrazuje rodinu vo vývoji vzťahov na troch príkladoch ( Kareninovci, Oblonskovci, Levinovci) a v troch rovinách, ktoré sa navzájom prelínajú a vyúsťujú do zlomových situácií. Východiská sa diametrálne rozchádzajú: Anna Kareninová strhnutá citom končí živoť tragicky, Dolly Oblonská sa kvôli deťom zmieri s konvenčným necitovým vzťahom, u Levinovcov sa cit prehĺbi, pevné mravné základy vzťahu sa obohatia o pochopenie. A hoci hlavnou hrdinkou románu je Anna – večný symbol utrápeného ženského srdca – ideálom rodiny sú tu Levinovci a ideálnym mužom Levin, ktorý vyjadruje Tolstého názory. Román Anna Kareninová odráža celú epochu v živote ruskej spoločnosti na prechode ku kapitalizmu a rieši mnohé dôležité problémy súčasného obdobia. Tolstoj presvedčivo ukazuje aký zhubný vplyv majú nové kapitalistické vzťahy na všetky stránky verejného i súkromného života. Vidno to predovšetkým na obrazoch zo života petrohradskej pokryteckej aristokracie. Rozklad rodiny je tu bežným javom, náboženstvo iba pláštikom, ktorým sa zakrýva morálny rozvrat. Typickí predstavitelia tejto spoločnosti Betsy Tverská a muž ústrednej hrdinky Alexej Karenin sa starajú len o to, aby sa všetko zdalo slušné, vôbec im nejde o podstatu vecí. Annin muž je bezduchá „ministerská mašina“; celú svoju osobnosť a život obetoval byrokratickej kariére. Nezáleží mu na ženinej vernosti, bojí sa len škandálu. Od Anny žiada iba, aby tajila svoju lásku k Vronskému pred spoločnosťou. Jeho chladná vypočítavosť sa najvypuklejšie prejavila v rozhodnutí nepovoliť rozvod a nechať všetko po starom. Postava Anny Kareninovej je jedným z najväčších úspechov ruskej klasickej literatúry. Je to tragická postava ženy, ktorá sa pokúša vyslobodiť z pút falošnej morálky. Hlavným motívom konania Anny je jej obetavá a vrúcna láska k Vronskému. Tolstoj geniálnym majstrovstvom opisuje celú históriu tejto lásky, zobrazuje jej vznik a rast. Keď pokrytecká spoločnosť vynáša nad Annou svoju kliatbu, čitateľ už stojí na jej strane a vidí v nej ženu vysokej mravnej čistoty a sily, rovnako ako aj Levin:
„A Levin objavil v tejto žene, čo sa mu tak veľmi zapáčila, ďalšiu črtu. Nebola len múdra, graciózna, krásna, bola aj úprimná. Neskrývala pred ním, v akej je ťažkej situácii. Keď dohovorila, vzdychla si a na tvári jej zmeravel prísny výraz. Takto bola ešte krajšia ako predtým; ale bol to výraz nový, bol mimo rámca výrazov, ktoré zachytila na portréte maliarova ruka.