Levin pozrel ešte raz na portrét a na ňu, keď chytila brata za ruku a vyšla s ním, cez vysoké dvere, a pocítil k nej takú ľútosť a nehu, až ho to samého prekvapilo.“
Hrdinskú aureolu jej pridáva najmä duševná energia a odhodlanosť bojovať za vlastné šťastie. Skutočného šťastia však v podmienkach buržoáznych spoločenských vzťahov niet. Annu mučila myšlienka na syna, od ktorého bola odlúčená. So svojim trápením sa zverila Dolly, ktorej povedala:
„Iba tie dve bytosti, a jedna vylučuje druhú. Sú nezlučiteľné, a pritom o iné nestojím. Ak to nedosiahnem, je mi všetko jedno. Všetko, všetko mi je jedno. A nejako sa to už len skončí: preto o tom nemôžem hovoriť, nemám to rada. Nič mi nevyčítaj, v ničom ma neodsudzuj. Vo svojej čistote nemôžeš pochopiť hĺbku môjho utrpenia.“
Opis tajného stretnutia so synom, ktoré jej prinieslo toľko radosti a utrpenia, patrí k najlepším stránkam románu. No jej šťastie marilo i to, že svoju lásku dala človeku, ktorý sám bol typickým predstaviteľom aristokratickej spoločnosti. Jeho konanie podmieňovali egoistické motívy a mienka pokryteckého prostredia. Keď získal lásku Anny, ukojila sa jeho mužská márnomyseľnosť; Annina hlboká láska mu začala byť na obtiaž, keďže nevedel pretrhnúť zväzky, ktoré ho spájali s aristokratickým svetom lží a pretvárok. Anna to pozorovala a hlboko prežívala. Chápala, že v spoločnosti, kde vládne zákon džungle „človek človeku vlkom“, nemôže byť vyšších čistých citov. Sama je autorkou výroku, že „jediné čo ľudí spája je existenčný boj a nenávisť“.S prekliatím na ústach hádže sa Anna pod kolesá vlaku. „Áno, sužuje ma to veľmi, a rozum mi bol daný na to, aby som sa od toho oslobodila, čiže, musím sa oslobodiť. Prečo nezahasiť sviecu, keď sa už nieto načo dívať, keď ma pri pohľade na okolitý svet chytá už len hnus? Ale ako? Prečo sprievodca prebehol po tom pántiku, prečo vykrikujú tí mladí vo vozni? Načo hovoria, načo sa smejú? Všetko je nepravda, všetko lož, klam , zlo...!“
V poslednej časti románu už badať zjavné príznaky prechodu na roľnícke pozície. Prejavilo sa to najmä na postave Levina, ktorý prichádza k „sedliackej pravde“, a na riešení problému kapitalistických vzťahov, ktoré prenikali do všetkých oblastí života. Tolstého zaujímali všetky otázky, od ktorých záviselo povznesenie ľudskej dôstjnosti – problém lásky a manželstva, výchova detí a formovania charakterov, otázky umenia a vedy – a všetky podrobil nemilosrdnej analýze a hodnoteniu z pozícií utláčaných más.
V románe vystupuje veľa postáv a všetky sú reliéfne stvárnené. Zaujímavé je, že tu nenachádzame žiadne kladné postavy. Kompozícia románu odráža zložitosť ruského spoločenského života.