Milo Urban Živý bič

„Tento román chce byť bolestným výkrikom urazenej ľudskej dôstojnosti,
výstražným hlasom tých ,čo nevedia alebo nemôžu hovoriť .Chce dokázať ,že na svete je len jedna kladná viera, jedna kladná pravda: viera a pravda tých ,čo
chcú budovať lepší svet bez sĺz ,bez utrpenia a bez prelievania ľudskej krvi.“

Prozaik .Narodil sa v Rabčiciach ,pochádzal z rodiny hájnika. Pre existenčné problémy nemohol dokončiť stredoškolské štúdiá .Pracoval ako redaktor vo viacerých časopisoch .V rokoch 1940-1945 bol šéfredaktorom denníka Gardista. V novom režime nesmel do konca 50-tych rokov publikovať a všetky jeho knihy boli vyradené z knižníc .Od 60-tych rokov sa venoval prekladaniu a potom opäť aj písaniu umeleckej prózy .Zomrel v Bratislave. Prvú poviedku Ej, ten tanec uverejnil Milo Urban už ako 16-ročný a ako 17-ročný vydáva novelu Jašek Kutliak spod Bučinky .V roku 1926 vychádza Urbanova novela Za vyšným mlynom , ktorá neskôr sa stala predlohou pre operu Eugeňa Suchoňa Krútňava. Ďalej mu vyšla zbierka siedmich noviel Výkriky bez ozveny a výber z novelistickej a poviedkovej tvorby Z tichého frontu (s podtitulom Časové rozprávky). Súbežne s novelami a poviedkami začal Urban písať aj románový cyklus o osudoch hornooravskej dediny Ráztoky a národa od začiatku prvej do konca druhej svetovej vojny (Román Živý bič , V osídlach , Hmly na úsvite , Zhasnuté svetlá a Kto seje vietor). Umelecký úspech dosiahol memoárovým dielom Zelená krv s podtitulom Spomienky hájnikovho syna a knihou spomienok Kade-tade po Halinde (s podtitulom Neveselé spomienky na veselé roky )
, ktorá však , podobne ako román Na brehu krvavej rieky , vyšla až po spisovateľovej smrti .

Živý bič

Idea : Ideou je boj za slobodu ,za oslobodenie. Téma : utrpenie dedinského ľudu zasiahnutého krutými následkami vojny
Čas: prvá svetová vojna
Obdobie v literatúre : slovenská literatúra obdobia medzi dvoma svetovými vojnami
Miesto : dedina Ráztoky na severe Slovenska
Kompozícia : Román sa skladá z 2 častí
1. časť : Stratené ruky – autor tu vykresľuje neskutočné zlo ,ktoré ľudu
pripravuje vojna. Spočiatku ľud nechápe ,čo je vojna ,oslavuje
ju ,tak ako vrchnosť a povinnosť káže.

No dramatické udalosti
zasahujú priamo do osobných životov Ráztočanov , ktorí svoje
názory radikálne menia.
2. časť : Adam Hlavaj – ľud plný nenávisti prameniacej z prežitých útrap
baží po pomste .Začína protestovať a zúčtuje so zlom –
vrchnosťou a vojakmi = políciou

Hlavné postavy :

Adam Hlavaj – Aj keď sa v počiatkoch diela o ňom dozvedáme len nepriamo , z úst jeho ženy Evy ,či z rozprávania dedinčanov , v závere sa stáva osloboditeľom. Dezertuje z vojny, viac už nedokáže zabíjať a ničiť pre ciele vrchnosti ,pre vlasť ,ktorá „nikoho nenakŕmi ,keď trpíme hladom“ a vracia sa do dediny. Tu sa dozvedá ,že jeho žena je mŕtva , násilne utopená ,zneuctená. Jedine notár Okolický vie ,kto je otcom nemanželského dieťaťa , on však mlčí. Adam sa ukrýva pred žandármi v horách. Tých na neho poslal notár zo strachu pred spravodlivosťou. Občas prichádza do dediny ,či už pre jedlo , alebo navštíviť svojho syna Adamka. Dedinčania ho podporujú ,bránia ho , pociťujú to ako vzburu proti vrchnosti. Ku koncu diela sa situácia mení. Vojaci , synovia sa vracajú späť, „vojna sa skončila, vojská sa rozpadli ,armáda neexistuje“. Ľud šípi možnosť pomstiť sa .Pod vedením Adama prepadne dav dedinčanov žandárov , notára , krčmára i ostatnú vrchnosť ,ktorá si celé tie roky „nadžgávala bruchá ich utrpením“. Trhajú sa o ich majetok ,každý si uchmatne ,čo môže. Adamovi sa to nepáči. To však nebol ich cieľ! A koná. Založí oheň ,ľudia sa rozutekajú , on sa však len smeje. „ A bol to smiech človeka ,ktorý po dlhom utrpení vstal , vzal rukavicu a smelou ,dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre ,nie aby bol hrdinom , pochybným cukríkom ľudských úst , ale aby dosiahol to , čo mu od vekov náležalo :slobodu !“
Adam predstavuje viac ako uskutočnenie vzbury proti vojne a notárovi , jeho postava symbolizuje oslobodzujúceho človeka. Eva Hlavajová – milujúca žena, ktorá sa snaží uprosiť notára Okolického , aby vypísal Adama z vojny. On ju však zneužije a znásilní ju. Ona úbohá čaká dieťa, sľúbi však notárovi ,že nikomu nepovie meno otca, pokiaľ Adam príde domov. A tak je vydaná napospas krivým rečiam celej dediny. Jej hospodárstvo krachuje, pretože sama ,tehotná nedokáže bdieť nad všetkou robotou. Trpí hladom ,chodí po žobraní ,no nik ,ani sám notár sa nad ňou nechce zľutovať. Až dekan Mrva, charakterný človek , poskytne Eve jedlo a zároveň i nádej ,že svitne na lepšie časy. Pod tlakom odsudzujúcich rečí nedokáže ďalej žiť a rozhodne sa spáchať samovraždu. Utopí sa v rieke. Adamka si berie do výchovy Ilčíčka. Druhý syn ,nemanželský , symbol zla a hriechu pre dedinu ostáva vdove Sivonke. Ilčíčka – jednoduchá žena ,vdova , zasieva v mysliach obyvateľov túžbu po pomste a nádej ,že sa vrchnosti postaviť naozaj dá. Po tom ,čo prišla o syna , stáva sa nenávisť chlebom jej každodenným. Nakoniec sa pridala k vzbure , v ktorej zahynie. Ale jej túžba sa vyplnila...pomstila syna.
Štefan Ilčík – mladý muž , túžiaci po živote.

Berú ho na odvod. On sa však chce vojne vyhnúť a utiecť .Prezradí to matke ,tá však odmieta, v presvedčení ,že by sa vrchnosť hnevala. A tak ho povolajú. Tu spoznáva ,aká je vojna bezcharakterná a nezmyselná , mstí sa nadriadenému za to ,že ich zotročuje , zabije ho ranou do hlavy. Za to je odsúdený a zomiera. Pre Ilčíčku zostáva hrdinom .

notár Okolický – symbol vrchnosti , bezcharakterný , skazený ,všemocný. ľudia sa ho boja ,no potajme ho preklínajú .Neskôr sa ich nenávisť prejavuje i otvorene. Adam sa ho však uľútostí ,nezabíja ho. Zostáva z neho už len ľudská ruina , zničí ho vlastný strach a alkohol. Uvedomuje si ,že po sčítaní jeho skutkov „mu zostáva jedno veľké mínus ,ktoré sa tiahne ako mračno nad jeho existenciou“. Zisťuje ,že jeho život nemal zmysel : „Ak sa jeho život podobal niečomu na svete , bol to škripec alebo drôt , vytiahnutý v noci cez cestu : každý sa potkol na ňom.“

Jano Kúrňava – osobnosť rozporuplného charakteru. Nenávidí ho dedina , lebo im na príkaz vrchnosti berie , ničí ho však i vrchnosť (notár Okolický) , keď nedonáša potrebné informácie. Je akousi medzou medzi vrchnosťou a sedliakmi, z obidvoch strán však neprichádza nič dobré. Ako posluhovač notára zrádza Adama a vytára notárovi ,kde sa skrýva a Adama odchytia .Z väzenia mu však pomáha utiecť. Nakoniec si dedina uvedomuje, že je ich a berie ho na svoju stranu. „ Hovorilo sa o ňom ,že ho vypľula veľryba , ktorá sa svojho času do Ráztok zatárala. No Kúrňava aj svojim zovňajškom bol zvláštny. Tvár mal pošinutú doľava , preto vraj , lebo hneď pri narodení mu pánboh jednu zavesil ,oči malé , zlé sediace pod pohyblivým obočím , z ktorých mu lišiactvo len tak sálalo. Na všetko mal svoj vlastný náhľad presiaknutý šibeničným humorom .“

kaplán Létay – Vo svojich kázniach presviedča ľud o povinnosti zomrieť pre vlasť. Káže vojnu , učí ľudí ,že je ich povinnosťou drieť pre vlasť až do úmoru , že jej musia odovzdať všetko. A keď tak odmietajú poslúchnuť, nazýva ich „synmi diabla“. dekan Mrva – pozitívna postava, napráva škody ,čo spôsobuje kaplán svojimi rečami .Snaží sa mu naznačiť ,že jeho poslaním nie je vychovávať ľud ,ale prezentovať mu slová božie ,ktoré bdejú nad večnosťou. „Nechajte ,priateľu , pastoráciu pastoráciou .Nerobte z ľudí synov diabla, nehľadajte v nich to , čo nemajú , ale usilujte sa ich chápať a milovať takých ,akí sú .“

Ondrej – zvon , ich milovaný zvon , ktorý Ráztočanov sprevádzal dennodenne , za ktorý si zaplatili ,ktorého hlas volá do neba.

Rozkaz znie : roztopiť zvon a uliať z neho kanóny. „Zvony boli sväté predmety. A teraz ich berú , roztopia , ulejú z nich kanóny , ktoré budú možno vraždiť tých , čo sa kedysi pri nich modlili .“

Obsah :
Ľudia v Ráztokách nechápu ,čo znamená slovo vojna. Zvesti o nej sa chýrili akoby precedené ,bez ostria ,strácali svoju silu. Až keď Ondrej Koreň prichádza z vojny ,ľudia si začínajú uvedomovať ,čo to slovo naozaj znamená .Všetci sú zhrození. Chýba mu pravá ruka , je nemý. Vojna si vyžiadala svoju obeť.
O pár dní odchádzajú mladí z dediny na odvod. Zaťažko to padne matkám ,ktorým vojna manželov pohltila ,odovzdať i svojich synov. No musia sa podvoliť ,vlasť ich potrebuje .Tu vznikajú prvé hrozby ,prvé nenávistné povzdychy. „Vlasť nikoho nenakŕmi ,keď je hladný ,ale vlasti sa všetko musí dať.“ Ľud vníma vlasť ako nejaký mocenský aparát , nikdy ju nevidel ale riadi ich celý život. Na vojnu musí ísť bojovať i Štefan Ilčík , ten však chystá vzburu – chce újsť aj so svojimi dvoma kamarátmi. Matka ho varuje. Podľa nej musí poslúchnuť zákon. A tak je odvedený spolu s ostatnými dedinskými mládencami za spevu a plaču matiek. Na vojne to nevyzerá o nič lepšie. Postele plné hmyzu , zavšivavené oblečenie , stále ich dirigujú ,neprávom trestajú , musia ľahnúť na zem uprostred kaluže ,keď si to nadriadený rozkáže. A tak jedného dňa , posilnený nenávisťou, vzpiera sa Štefan vrchnosti .Zabíja. „Ilčík nepovedal ani slova. Jednou rukou chytil udretú tvár , druhou rýľ a vzápätí s rozmachom sekol .Videl ,ako čatár Róna zdvihol na obranu lakeť ,lež rýľ prešvihol ponadeň a Rónovi na hlave sa otvorila strašná rana .Pootočil sa ,zvrtol a vystrel sa ako vrece na zemi .“
Je odsúdený , i ho popravia .Nešťastná matka zostáva ale hrdá na svojho syna ,že sa postavil na odpor trýzniteľom .
Vojna nezasahovala Ráztočanov iba takto priamo , spôsobila im bolesť ,trápenie i hanbu aj nepriamo : rozbila pomerne stálu mravopočestnosť ľudí ,uvoľnila opraty zrade ,nevere a zneužívaniu chudobných a bezbranných .
Eva Hlavajová prosí notára Okolického o pomoc .Žiada ,aby vyreklamoval jej manžela ,chce ,aby jej ho vrátili. Notár však Evu zneuctí. To nezostane bez následkov , Eva otehotnie .Celá dedina sa dozvedá o dieťati , nik však nevie ,kto je jeho otcom. Paradoxne Eva mlčí, hoci nastanú ťažké chvíle .Notár jej sľúbil , že ak sa jeho meno utají ,že jej manžela pošlú späť .A tak sa stará o celé hospodárstvo sama .Tehotná , s malým synom Adamkom na krku , chodieva siať ,orať ,zbierať obilie.

V posledných mesiacoch ťarchavosti už však sama nedokáže sa o všetko postarať. Zostáva bez prostriedkov .Prosí ľudí o pomoc ,no tí ju posielajú preč so slovami ,že je pobehlica. Nepomohol jej ani ten ,čo ju do celej situácie dostal – notár Okolický .Pán dekan Mrva sa však nad ňou zľutoval , dáva jej a Adamkovi najesť .Presviedča ju , že budúcnosť bude lepšia. Dedina ju však naďalej odsudzuje , keď sa narodí dieťa ,nieto nájsť pre neho krstného otca ani mať , dokonca i pokrstiť ho kaplán Létay odmieta. Navyše jej už niekoľko týždňov neprichádza list od manžela z vojny a tak si úbohá myslí ,že zomrel. Eva pod ťarchou udalostí a nešťastia zo straty milovaného muža spácha samovraždu – utopí sa v rieke. Odmietajú ju pochovať na cintorín ,opäť však opäť zasiahne dekan Mrva. Pri smútočnom obrate nezvoní však už Ondrej ,ich milovaný zvon ,ktorého hlas doliehal k nebu. Museli ho dať roztaviť, na príkaz vrchnosti , a tak sa z neho stali delá ,ktoré vraždiť budú tých , čo sa donedávna pri ňom modlili. Odobratím Ondreja akoby spadol z dedinčanov pol viery, utrpela nábožnosť. Zasiahne však dekan ,keď milými slovami presvedčí ľud ,že nie vo zvone ,ale v srdciach je viera ukrytá .
V druhej časti , Adam Hlavaj prichádza do dediny ako zbeh. Dezertuje z vojny ,pretože už viac nedokáže zabíjať pre vlasť, strasie zo seba výbuch granátov a štekanie guľometov aj nezmyselné výkriky dôstojníkov , čo podobali sa väčšmi na ryčanie zvery než na ľudské slová a teší sa na stretnutie so svojim synčekom ,Adamkom, a ženou , Evkou. V dome však nenájde nikoho , a tak odchádza popýtať sa ,čo sa stalo .Ilčíčka mu prezrádza , že jeho žienka je mŕtva. Nešetrí ho však , Adam sa dozvie i o nemanželskom dieťati .Vzkypí v ňom hnev a túži pomstiť zvodcu .Nikto mu nevie povedať ,kto to je keďže Eva si tajomstvo vzala do hrobu. Jediný Jano Kúrňava šípi , kto zviedol jeho ženu. Notár Okolický sa dozvedá ,že Adam je v dedine ,a tak na neho vyhlási zatykač. Ľudia mu však pomáhajú ,on sa ukrýva v horách. Občas zájde do dediny pohrať sa so svojim synom , či vziať kúsok jedla .Pri jednej takejto návšteve , zbadá ho Jano Kúrňava , prezradí ho notárovi a zatknú ho. Ľud robí Kúrňavovi napriek , označí ho za Judáša. Zrazu pochopí ,že peniaze ,ktoré mu notár ponúkol sú menej hodné ako spriaznenosť dedinčanov. Pomôže teda Adamovi utiecť ,pričom mu prezradí meno zvodcu .Adam sa túži pomstiť. Odchádza za notárom ,ktorého zo strachu pred ním trafí šľak a ochrnie. V dedine vypukne červienka .Akoby všetkého nebolo dosť , umierajú i malé deti .Vrchnosť káže zasypávať výkaly vápnom.

Ľud si však sťažuje: „...keby tak radšej jedlo miesto vápna posielali! Deti vápnom nevyliečime!“ Zomiera i nemanželské dieťa a notár Okolický si začina uvedomovať ,že jeho život nemá zmysel .Smrťou dieťaťa zisťuje , že jeho skutky sú jedno veľké mínus ,ktoré sa tiahne nad celým jeho životom .
V Ráztokách sa ihneď rozchýrilo ,kto bol otcom dieťaťa. Vyvolalo to vlnu pohoršenia , všetci totiž vedeli , v akých úbohých podmienkach Eva žila na sklonku života i to , že notár jej nepomohol .Vinili ho za jej smrť. Vojna sa skončila , vojská sa rozutekali , do dediny sa vracajú synovia –vojaci .Všetci sú šťastní , až na Ilčíčku , ktorej syn sa domov už nikdy nevráti. Začína rozsievať myšlienku , že sa dá postaviť proti vrchnosti .A tak sa i deje .Ľud si uvedomuje v akom otroctve a neslobode žije. Začína cítiť svoju osobitosť , svoje ja , začína nachádzať samého seba. A chce sa pomstiť .Za všetky útrapy ,ktoré im vrchnosť spôsobila, pričom ona z toho ťažila .“Nadžgávala“ si bruchá z ich práce a lopoty , zatiaľ čo dedina hladovala. A tak sa ľud povstal. Vedení Adamom , porážajú žandárov i notára Okolického. Toho nachádzajú na voze odvážajúcom slamu ,ako sa chystá utiecť. Sú však prekvapení ,keď namiesto notára nachádzajú zúboženú ľudskú trosku. Vezmú ho na miesto ,kde zomrela Evička , posadia ho do rieky ,podoprú a nechajú premýšľať nad tým ,čo zlého v svojom živote vykonal. Ako posledný prichádza na radu krčmár. Ľud mu nevie zabudnúť , ako úžernícky ťažil z jeho utrpenia a na ich úkor si žil v prepychu ,zatiaľ čo oni hladovali. Idú sa mu pomstiť. „Liali mu do gágora pokiaľ len vládal .“Potom mu roznesú celý dom .Každý si berie ,čo môže , čo vidí. Na toto sa však Adam nemôže pozerať .A tak dom podpáli .Keď sa ho pýtajú prečo to urobil ,len sa smeje. Dosiahol predsa to ,po čom celý život túžil slobodu !

Prínos do literatúry:
Román Živý bič je prvé dielo slovenskej literatúry , kde sa o slobode nerojčí , ale kde sa tento najvyšší pojem chápe ako skutočnosť.

Umelecké prostriedky :
archaizmy – cvákavá chôdza
Preto súc už v sieni ,obrátil sa ku Kúrňavovi .(str.177)
pľuhavstvo (str.264)
Ženy nám przní !(str.264)
odroň naničhodný (str.264)
bola zľakaná (str.346)
„Topelec! Topelec!“(str.172)
poetizmy – Vyskočil ,sťaby ho had uštipol.“ (str.252)
biblizmy – „Bože veľký !Veľký a nesmrteľný , zmiluj sa nad nami!“
„Špión !Judáš !Pije za judášske groše!“ (str. 241)
hypokoristiká , laudatíva –„Ba, Adamko môj!“(str.204)
„Kristka , rada ma máš?“(str.105)
dialektizmus – „Dieťa mi je chorô“ (str.306)
„To na košieľky ,šák?“(str.348)
vulgarizmy- „Hovädo ! nadával mu v duchu. “ (str.

201)
„Juj ,či by som ho kopol, somára!“(str. 249)
„Tristo hromov!“ (str.252)
„Notárova suka“(str290)
texty piesní – Koníčky moje , kone vrané ,
plakalo dievča maľované ,
plakalo smutne a ja rukoval ,
lebo mi pán kráľ šabľu daroval.
expresívne slová – silné steniská (str.244)
latinské výrazy –Laudate pueri Dominum:
laudate nomen Domini...
maďarské výrazy- „Elöre“(str.187)
epizeuxa – „Koly, koly!“ ozvalo sa.(str.148)
„Bože veľký! Veľký a nesmrteľný! Zmiluj sa nad nami!“(str. 180)
augmentatíva- „Ej ,bisťubohu ,to je dlanisko!“ (str.65)
oxymoron- obutá naboso (str.194)
personifikácie - „Moja Rybenka plakala...“(str.102) Rybenka- krava
paralelizmus- „Oko za oko ,zub za zub“(str.163)
metonymia- „Mal si vedieť ,že to odpisuje vrchnosť!“(str.69)
antonomázia– „Judáš !“ (str. 241)

Vlastný názor:
Musím sa priznať, že aj keď vojnová tematika nepatrí medzi moje obľúbené , dielo sa mi páčilo .Napriek upozorneniam zo strany známych , ktorí mi tvrdili ,že dielo má vystihujúci názov pre zážitok z čítania ,som dielo čítala iba jeden deň. Chýbali v ňom rozsiahle opisy a tak sa dej odohrával rýchlo a napínavo. Bola som s knihou viac než spokojná.