Dej:
V Leštinách sa rozniesla zvesť, že sa po dlhom čase vrátil Drak. Keď bol malí našiel ho na ceste starý Lapiš Neaulušovie a vichoval hjo hrnčiar bol už slepí a raz ho našiel Martin spadnutého na hlenu a na to aj zomrel. Neskôr sa na dedinu začalo valiť neštastie
za nešťastín a dedina sa začala prezívať Drak /Martina/. Chceli mu aj chalupu podpáliť, ale nakoniec im v tom zabránil. Raz ho našli v tej istej jame, kde spal aj starý Lepiš. Mal ranu na čele. Po vyliečení odišiel z dediny. Keď sa vrátil dedina ožila. Jedného dňa prišiel do krčmy pastier dobytka z hôr so správou, že vypukol požiar a odrezal dobytku cestu. Do miestnosti, kde sa radili richtár a boženíci, vošiel Drak a povedal, že on voly zachráni a oni ho majú za tonechať žiť v dedine.Richtár súhlasil, ale len pod podmienkou, že ak sa do týždňa nevráti, podpália mu dom. S Martinom poslal richtár Šimona, hlavný sk Draka. Voly našli a potom ich hnali obkľukou do dediny. Na jednom salaši dal Drak list chalpcovi, aby išiel do Leštín so správou, že to za jeden týždeň nestihnú, ale voly sú v poriadku. Pri zostupe z hôr im vyšli v ústrety dvaja Poliaci /pašeráci dobytka/ a ťľapli si z Drakom do dlane. Šimon, ktorý to z diaľky pozoroval, si myslel, že dobytok im predal a vrhol sa na Poliakov.Ale Drak ho premohol. Keď sa pracne Šimon našiel zavrertý v kolibe. Cez škáru našiel vonku sedieť Draka s dievčaťom. Dievča spievalo a usmievalo sa na Draka. Potom vstala od ohňa a išla sa pozrieť na Šimona do koliby. Šimon, ktorý sa medzitím prebral, sa urobil, že spí. Dievča nechalo dvere pootvorené a Šimon im ušiel. Nad ránom prišlie do Lešti a podpálil dom Drakovi. Potom to začal ľutovať a ponáhľal sa za richtárom so správou, že išli chlapi pomôcť Drakovi s volmi. Po niekoľkých výkrikoch: ,,horí, horí " išiel richtár naproti Drakovi.Stretli sa s ním za dedinou. S Drakom bolo aj dievča. Drak podal Šimonovi kudľ, ktorý strúhal po ceste do dediny pre Evu so slovami, že si ju zabudol v Tomanovej. Richtár oznámil Drakovi, že mu horí dom. Bolo im jasné, kto za tým je.

Celé dielo vyznieva, akoby ho rozprávala stará mať na priadkoch, na ktorých vsetci pospali. Starká spomínala, ako mala rada jedného, ale musela sa vydať za druhého, ktorého nemala rada a až po rokoch si k nemu našla cestu. .