Ján Smrek Výber z poézie
Zbierka: CVÁLAJUCE DNI Báseň: EŠTE RAZ KEBYCH NA SVET PRIŠIEL
Ešte raz kebych na svet prišiel, stal by som sa len inžinierom, robil bych plány pre veľmesto, ulice staval každým smerom. Nie domky k zemi pričupené, lež mramorové paloty - z toho byť musí väčšia radosť, jak z hocijakej roboty! Dnes - ako Noe z bárky - vešiam do diaľky svoje oči hladné: kedy už verný holub šťastia priletí a mne na dlaň sadne.
Básnik sa zamýšľa nad svojím doterajším životom, a uvažuje akoby chcel prežiť život, keby sa narodil ako niekto iný. Nad svojím životom vyjadruje nespokojnosť.
Zbierka: CVÁLAJUCE DNI Báseň: VILLAGE AND CITY Dedina - to je panna po údolí zložená. Nahladko má pričesané vlasy, zapletené vo vrkoč sedmorakej ako krásy, silné kolená. Lež mesto nie je pannou a údolie mu nestačí. Ono je kolosom žijúcej hmoty a mäsa a podvečer, keď stmie sa, pohádkovo rozžiari sa svetlami a vlny života valia sa veselé cez mosty, podlubia, tunele.
Básnik porovnáva život na dedine s životom vo veľkom meste.
Zbierka: CVÁLAJÚCE DNI Báseň: JARNÁ PIESEŇ
Slávici, spievajte nám rozkošné pesničky jarné: prekrásnu milú ja mám, mladušké dievča a švárne!
Básnik porovnáva jarnú prírodu so svojou milou. Ospevuje ich krásy.
Zbierka: OBRAZ SVETA Báseň: VŠETKO BIELE
Až umriem raz, nech je to v máji, keď kvitne biely orgován. Bo dnes som videl veniec - krásny! - niesli ho, dvere dokorán, a mňa ten veniec očaroval: vznešený biely velikán, v ňom orgován len samý biely a pri ňom biely tulipán!
Básnik opisuje krásu májovjej prírody, zdá sa mu až taká krásna, že práve v máji by chcel aj zomrieť.
Zbierka: CVÁLAJUCE DNI Báseň: BÁSEŇ O KRÁSNEJ MATKE Prekrásna matka! Hoc sú už jej vlasy strieborne-lesklé, predsa jej však neubudlo z krásy, bo svetu dala krásnu dcéru. Uteká život ako rieka, z dcéry sa matka stane raz a po rokoch sa zopakuje metamorfóza krás.
Ján Smrek v tejto básni opísal vlastne kolobeh života. Píše o tom, ako matka bola kedysi krásna a jej krása prešla na dcéru, s ktorej sa tiež stane matka a všetko sa zopakuje.
|