Zbierka: CVÁLAJUCE DNI
Báseň: EŠTE RAZ KEBYCH NA SVET PRIŠIEL

Ešte raz kebych na svet prišiel,
stal by som sa len inžinierom,
robil bych plány pre veľmesto,
ulice staval každým smerom.
Nie domky k zemi pričupené,
lež mramorové paloty -
z toho byť musí väčšia radosť,
jak z hocijakej roboty!
Dnes - ako Noe z bárky - vešiam
do diaľky svoje oči hladné:
kedy už verný holub šťastia
priletí a mne na dlaň sadne.

Básnik sa zamýšľa nad svojím doterajším životom, a uvažuje akoby chcel prežiť život, keby sa narodil ako niekto iný. Nad svojím životom vyjadruje nespokojnosť.

Zbierka: CVÁLAJUCE DNI
Báseň: VILLAGE AND CITY
Dedina - to je panna
po údolí zložená.
Nahladko má pričesané vlasy,
zapletené vo vrkoč
sedmorakej ako krásy,
silné kolená.
Lež mesto nie je pannou
a údolie mu nestačí.
Ono je kolosom
žijúcej hmoty a mäsa
a podvečer, keď stmie sa,
pohádkovo
rozžiari sa svetlami
a vlny života valia sa veselé
cez mosty, podlubia, tunele.

Básnik porovnáva život na dedine s životom vo veľkom meste.

Zbierka: CVÁLAJÚCE DNI
Báseň: JARNÁ PIESEŇ

Slávici, spievajte nám rozkošné pesničky jarné:
prekrásnu milú ja mám,
mladušké dievča a švárne!

Básnik porovnáva jarnú prírodu so svojou milou. Ospevuje ich krásy.

Zbierka: OBRAZ SVETA
Báseň: VŠETKO BIELE

Až umriem raz, nech je to v máji,
keď kvitne biely orgován.
Bo dnes som videl veniec - krásny! -
niesli ho, dvere dokorán,
a mňa ten veniec očaroval:
vznešený biely velikán,
v ňom orgován len samý biely
a pri ňom biely tulipán!

Básnik opisuje krásu májovjej prírody, zdá sa mu až taká krásna, že práve v máji by chcel aj zomrieť.

Zbierka: CVÁLAJUCE DNI
Báseň: BÁSEŇ O KRÁSNEJ MATKE
Prekrásna matka!
Hoc sú už jej vlasy
strieborne-lesklé,
predsa jej však neubudlo z krásy,
bo svetu dala
krásnu dcéru.
Uteká život ako rieka,
z dcéry sa matka stane raz
a po rokoch sa zopakuje
metamorfóza krás.

Ján Smrek v tejto básni opísal vlastne kolobeh života. Píše o tom, ako matka bola kedysi krásna a jej krása prešla na dcéru, s ktorej sa tiež stane matka a všetko sa zopakuje.