Čosi držal v oboch rukách, vyzeralo to ako čerstvo odraný králik, a ponáhľal sa s tým po chodbe do druhých dverí...
Nič som k nemu necítil. Akoby nemal nič spoločné so mnou. Nemal som k nemu nijaký otcovský cit...
,,Nie ste hrdý na svojho syna?" opýtala sa ma sestra.
,,Nie," povedal som. ,,Bezmála zabil svoju matku."

Napokon sa dozvedel, že je mŕtvy. Už týždeň bol mŕtvy. Pravdepodobne sa zadusil pupočnou šnúrou.
Tej noci zomrela aj Catherine. Jej posledné slová: ,,Neobávaj sa, milý môj! Ja sa neobávam ani trošku. Je to len špinavý trik."
Henry bol v koncoch. Odišiel z hotela.

Forma diela:
Dielo je rozdelené na päť kníh a 41 kapitol. Vo formáte A5 je to približne 280 strán. Autor výstižne použil ich-formu, ktorá nás doslova vťahuje do deja.

Hemingwayova spisovateľská technika:
Hemingway sa vo svojom štýle veľmi odlišuje od ostatných autorov. Prvýkrát som čítal knižku v takomto štýle, ktorý obsahuje najmä
- extrémnu gramatickú a lexikálnu jednoduchosť,
- presnú, prostú, hovorovú dikciu, v ktorej sa len veľmi ťažko nájde cudzie alebo zložité slovo
Autor nepoužíva žiadne prirovnania, zložitejšie expresívne výrazy. Drží sa jednoduchosti. Slová veľmi pekný, veľmi dobrý, veľmi teplý sú často opakované. Hemingway akoby sa ostíhal použiť výstižnejší výraz a úmyselne volí slovo tuctové:

Hotel bol veľmi veľký, luxusný a prázdny, ale jedlo bolo dobré, víno veľmi príjemné a nakoniec od vína sme sa cítili všetci veľmi dobre. Catherine sa už nemusela cítiť lepšie. Bola veľmi štastná.

Niekedy sme zišli z cesty a pustili sa chodníkom cez smrekový les. Pôda v lese bola mäkká, dobre sa po nej chodilo; nestvrdla od mrazu ako na ceste, ale na tvrdú cestu sme sa nehnevali, lebo na topánkach, na podošvách a opätkoch sme mali klince a klince na opätkoch sa zahryzávali do zamrznutých koľají a v oklincovaných topánkach bolo dobre chodiť po ceste a bolo to osviežujúce. Ale po lesoch chodiť bolo krásne.

Hemingway píše vety tak, ako lyrickému subjektu prichádzali do mozgu. V diele sa bežne stáva, že rozhovor, ktorý vedie Henry s nejakou osobou je zrazu preseknutý úplne bezvýznamným súvetím, ktoré nám napríklad oznamuje, že na stene visí veľmi pekný obraz. I keď je Informačný prínos takej vety nulový, aj tak je táto časť veľmi dôležitá. Hemingway to nazýval sekvenciou pohybu a faktu, ktoré vytvárali pocit. Keď si Frederick v strede rozhovoru nenápadne všimne, že na stene visí pekný obraz, Hemingway to napíše.