Napríklad:
Vautrin:K poznaniu,že ide o človeka priameho,ktorý si pri vyjadrovaní o ľudskej spoločnosti nedáva servítku pred ústa ,prispieva aj spôsob jeho reči.
Napríklad: Dievča sa pri cifrovaní oblizuje ako mačka,keď pije mlieko.
Pani Vauquerová: Jej slovná zásoba potvrdzuje,že ide o málo vzdelanú jednoduchú ženu,ktorá si však myslí,že patrí medzi tých lepších z jej vrstvy.
Napríklad: Vyslopal všetko mlieko,kocúrisko.
Otec Goriot: Pri rozhovore so svojimi dcérami,alebo v rozhovore o nich jeho reč srší láskou,zbožňovaním-autor využíva na tento účel hlavne zdrobneniny.

Trópy:
Epitetá: koketná vdova,tupé zviera,materiálny Paríž,....
Prirovnania: Už je tu krásna ani hviezda.
Paríž je ako oceán,treba doň vpadnúť ako delová guľa.
Je čerstvá ani ružička.
Metafory: Zlato pohľadu sa zmenilo na sivé olovo.
Vznešený Paríž nepozná bledé tváre.
Som smädný,som hladný,srdce mi horí.
Melioratíva: miláčik,anjelikovia,detičky,očičká,....
Pejoratíva : chumaj,zvrhlík,špiceľ,podliak,.....

Štylistické figúry :
Rečnícke otázky: Bože,prečo mi dávaš trpieť ešte aj dnes?
Znivočila ju neresť,smútok,či vášeň?
No či naozaj nevedia,čo je to ísť cez mŕtvolu vlastného otca?
Pleonazmy: hromadenie slov: vetché, nahnité, rozhegané, ošúchané, doráňané, okyptené, poškodené.
:psota sporovlivá,zhustená,zodratá.
Apoziopéza:Eugén,ak ste ich predali,stratili............Och to by bolo zle.
Bojím sa ,aby to nebol zápal pľúc,práve čakám na lekára.........
Pán Goriot už dlho u vás neostane.............
On už nepočuje...............zošalela som.

Štýl : vyšší štýl

Znaky realizmu:
-autor využíva žáner prózy-román
- konflikt: človek ––––– spoločnosť (Rastignac,Goriot–––––parížska spločnosť)
-námet zo súčasnosti: obraz vtedajšej ľudskej spoločnosti,ľudských vzťahov.
-kritický postoj autora k spoločnosti :svoje myšlienky vypovedá prostredníctvom Vautrina,Rastignaca
-hlavná postava obyčajný človek.