Honoré de Balzac Otec Goriot

Lit. druh : epika
Lit. žáner : román

Tematický plán
Téma : Život v Paríži v 2.pol. 19-teho storočia.
Idea : Autor v diele kritizuje parížsku spoločnosť v tomto storočí,poukazuje na to,že pokiaľ človek oplýval hmotnými majetkami ,tak sa tešil i úcte najvyššej šľachty,a dokonca i úcte vlastných detí.
Motívy :
Statické: Opisi penziónu, vonkajšie i vnútorné charakteristiky jeho obyvateľov, úvahy Rastignaca o parížskej spoločnsti, o oddanosti Goriotových dcér voči otcovi.
Dynamické: Napríklad zatknutie Vautrina alebo rozhodnutie Rastignaca ísť napriek Goriotovej smrteľnej chorobe na ples.

Čas : 2. pol. 19.storočia
Priestor : mesto Paríž,prevažná časť deja sa však odohráva v penzióne pani Vauquerovej
Dej: sujet

Hlavné postavy :
Otec Goriot : je to cestovinár,ktorý počas hospodárskej krízi zbohatol.Tento človek žije len pre svoje dve dcéry, ktorým zasvätil celý svoj život,rozmaznáva ich nedá im pocítiť nič iné len lásku a blahobyt. Aby sa dostali do vyššých kruhov dáva im bohaté veno,tým dcéry síce dostáva do lepšej smotánky,no on spoločensky upadá. Najhoršie na tom však je, že pozornosť dcér voči otcovi vyprchá spolu s míňajúcimi sa peniazmi. Goriot si na smrteľnej posteli síce uvedomí sebeckosť a bezcitnosť svojich dcér, no ospravedlní ich svojou chybou vo výchove. Eugené de Rastignac: študent práva v Paríži. Tento mladý inteligentný človek pochádza zo schudobnenej šľachtickej rodiny, a to mu zaručí akú takú uctu vo vysokej spoločnosti, do ktorej sa túži dostať. Čoskoro však zisťuje,že úspech musí zaplatiť svojím svedomím,čo v ňom vyvolá vnútorný boj. Nepoddá sa požiadavkam vtedajšej doby,no ani nad ňou nezvíťazí,a uzavrie výhodný kompromis so svojim svedomím.
pán Vautrin: bývalý galejník,ktorý však v penzióne vystupuje ako najväčší gavalier. Pohŕda parižskou smotánkou,lebo sa mu podarilo nahliadnuť za zlatý záves tejto spoločnosti do jej skazeného vnútra. Chápe,že práve tam sa dejú najväčšie morálne i citové zločiny..
Anastasie de Restaud : staršia Goriotova dcéra,ktorá však svojho otca pozná,len keď potrebuje hmotne vypomôcť. Ide o sebeckú osobu,ktorá berie peniaze od otca aj keď vie,že jej dáva z posledného.
Delphine de Nucigen : mladšia Goriotova dcéra,ktorá akoby cítila viac povinnosti,úcty,či lásky voči otcovi.

No na konci románu sa ukáže ako človek,ktorému je prednejšie spoločenské postavenie pred otcom.





Vedľajšie postavy:
Pán Poiret
Pani Michonneauová
Pani Coutorová
Victorina Tailleferová
Christoph
Clara de Beauséant
Bianchon
Silvie

Obsah :
Úvod : Autor v úvode prdstavuja penzión pani Vauquerovej a jeho obyvateľov,ktorý sa zišli na raňajky v jedálni penziónu. Sme svedkami ako si raňajkujúci tropia žarty z úbohého otca Goriota,ktorý kvôli občasným návštevám svojich dcér je považovaný za sukničkára.No vo všeobecnosti je Goriot terčom posmechu kvôli jeho odovzdanosti osudu.Tiež Rastignac tu opisuje svoje zážitky z plesu ,teda prvého stretnutia s vysokou parížskou spoločnosťou. Je očarený paňou de Restaud(netuší,že ide o Goriotovu dcéru). Jeho nadšenosť je však vysmiata Vautrinom,ktorý túto smotánku dobre pozná.
Konflikt : Nastáva,keď si Rastignac uvedomí,že len šľachtický pôvod mu dobré postavenie nezaručí,ale predovšetkým treba mať peniaze. Zisťuje,že Goriot je otcom dvoch najkrajších a bohatých šľachtičných,no on tre biedu,a tak sa zoznamuje s krutosťou parížskej spoločnosti.
Zauzlovanie: Rastignac sa stáva milencom jednej z Goriotových dcér-pani de Nucigen,a tak sa dostáva do najvyššých kruhov,tým sa stáva aj ochrancom otca Goriota.Rastignac sa však čoraz viac zadlžuje kvôli veľkým výdavkom spojených s panským životom.Vautrinovi to neujde a navrhne Rastignacovi,ktorý je mu veľmi sympatický-dá sa hovoriť až o náruživosti,dohodu. Tá spočíva v tom,že Rastignac sa ožení s Victorinou Tailleferovou,ktorá je dcérou miliónára,no otec sa k nej nepriznáva a upiera jej nárok na dedičstvo,pretože ho poručil svojmu synovi.Toho by však Vautrinov priateľ vyzval pod nejakou zámienkov na súboj,pri ktorom by ho zabil. Victorine by sa tak stala jedinou dedičkou,pričom Vautrin by z toho mal miernu províziu.Rastignac však odmieta.
Kríza : Rastignac má čoraz väčšie problémy s peniazmi,a tak začína premýšlať nad Vautrinovou ponukou.Odohráva sa v ňom krutý boj medzi česnosťou a túžbou po hmotných majetkoch.Začína sa zbližovať s Victorinou. Rozuzlenie : Nakoniec však u Rastignaca zvíťazí česť a rozhodne sa varovať pána Tailleferta. Vautrin však vytuší jeho úmysel a primieša mu do vína prášok na spanie,keď sa Rastignac zobudí,dozvie sa o smrti Taillefertovho syna- Victorina odchádza k svojmu otcovi.

Odmieta však myšlienku na sobáš s Victorinou,pretože miluje pani de Nucigen.Tá mu zariadi byt v lepšej štvrti,pričom myslí aj na svojho otca-Goriota,ktorému prenajme izbu na Rastignacovým honosným bytom,čiže je aj Goriot konečne šťastný.
Záver : Z Vautrina sa vykľuje uprchlík z galejí a je zatknutý polícou.Goriot sa psychicky i fyzicky zrúti,pretože nemôže pomôcť svojej staršej dcére panej de Restaund,ktorá od neho pýta peniaze na vykúpenie svojho milnca z dlhov.Rastignac sa o neho stará,pričom ani jedna Goriotova dcéra ho nepríde navštíviť,pani de Nucigen dá prednosť plesu,kde má byť uvedená medzi “nalepších z najlepších“. Zlomený starček umiera a Rastignac musí zaplatiť všetky pohrebné trovy-uvedomí si skazenosť vtedajšej spoločnosti a vyzve ju na súboj v podobe vety: „ teraz uvidíme kto z koho“,pričom začne tým,že odíde na večeru k panej de Nucigen.

Významové zafarbenie: tragické
Postavenie autora: autor je v diele rozprávačom
Konflikt: Sa odohráva v Rastignacovej duši. Ide o boj medzi spravodlivosťou,morálkou a túžbou po vysokom postavení,po peniazoch. Rozhoduje sa medzi obetovaním svojho svedomia a hmotných statkoch.

Jazykový plán :

Autor charaktery svojich postáv dotvára spôsobom reči,ktorú im vkladá do úst.

Napríklad:
Vautrin:K poznaniu,že ide o človeka priameho,ktorý si pri vyjadrovaní o ľudskej spoločnosti nedáva servítku pred ústa ,prispieva aj spôsob jeho reči.
Napríklad: Dievča sa pri cifrovaní oblizuje ako mačka,keď pije mlieko.
Pani Vauquerová: Jej slovná zásoba potvrdzuje,že ide o málo vzdelanú jednoduchú ženu,ktorá si však myslí,že patrí medzi tých lepších z jej vrstvy.
Napríklad: Vyslopal všetko mlieko,kocúrisko.
Otec Goriot: Pri rozhovore so svojimi dcérami,alebo v rozhovore o nich jeho reč srší láskou,zbožňovaním-autor využíva na tento účel hlavne zdrobneniny.

Trópy:
Epitetá: koketná vdova,tupé zviera,materiálny Paríž,....
Prirovnania: Už je tu krásna ani hviezda.
Paríž je ako oceán,treba doň vpadnúť ako delová guľa.
Je čerstvá ani ružička.
Metafory: Zlato pohľadu sa zmenilo na sivé olovo.
Vznešený Paríž nepozná bledé tváre.
Som smädný,som hladný,srdce mi horí.
Melioratíva: miláčik,anjelikovia,detičky,očičká,....
Pejoratíva : chumaj,zvrhlík,špiceľ,podliak,.....

Štylistické figúry :
Rečnícke otázky: Bože,prečo mi dávaš trpieť ešte aj dnes?
Znivočila ju neresť,smútok,či vášeň?
No či naozaj nevedia,čo je to ísť cez mŕtvolu vlastného otca?
Pleonazmy: hromadenie slov: vetché, nahnité, rozhegané, ošúchané, doráňané, okyptené, poškodené.
:psota sporovlivá,zhustená,zodratá.
Apoziopéza:Eugén,ak ste ich predali,stratili............Och to by bolo zle.
Bojím sa ,aby to nebol zápal pľúc,práve čakám na lekára.........
Pán Goriot už dlho u vás neostane.............
On už nepočuje...............zošalela som.

Štýl : vyšší štýl

Znaky realizmu:
-autor využíva žáner prózy-román
- konflikt: človek ––––– spoločnosť (Rastignac,Goriot–––––parížska spločnosť)
-námet zo súčasnosti: obraz vtedajšej ľudskej spoločnosti,ľudských vzťahov.
-kritický postoj autora k spoločnosti :svoje myšlienky vypovedá prostredníctvom Vautrina,Rastignaca
-hlavná postava obyčajný človek.