Joseph Heller Hlava XXII

Joseph Heller sa narodil 1. mája 1923 v Brooklyne, vyštudoval na new- yorskej univerzite, doktorát získal na Columbijskej univerzite a Fulbrightovo štipendium mu umožnilo študovať v Oxforde. Román HlavaXXII písal deväť rokov. Joseph Heller vydal svoj román v roku 1961. V priebehu jedného roka román zaznamenal desať vydaní a niekoľko rokov sa udržal na listine bestsellerov. O Hlave XXII sa písalo v recenziách : " Najlepší americký román, ktorý vyšiel o druhej svetovej vojne ..." (The Nation), " .. apokaliptické majstrovské dielo ..." (Chicago Times), "Absolútne .. znepokojujúci pohľad do širšieho zápasu dneška - zápasu o prežitie ľudstva .. " (Richmond Times Dispatch), "streštený, nádherný, a predsa kruto triezvy príbeh, napísaný s dômyslom a fantáziou ..." (Newsday). Okrem toho je autorom hry We Bombed in New Hawen (Bombardovali sme New Haven), ktorá vyšla v roku 1968, a románu Something Happend z roku 1974.
"Hlave XXII ešte nikto neprešiel cez rozum."

Námet : Ostrov Pianosa v Stredozemnom mori je vzdialený 13 kilometrov od Elby, je celkom malý a očividne sa na ňom nemohla odohrať väčšina opísaných udalostí, koniec 2. Svetovej vojny.
Téma : Život a osudy amerických letcov 256 leteckej eskadry americkej armády, "boj" kapitána Yossariana proti nezmyselnosti vojny a vojenskej mašinérie.
Dielo ja nazvané podľa obmedzeného, no zároveň dokonalého zákona Hlava XXII, ktorý je formulovaný logicky, stručne a precízne, takže jej nemožno porozumieť. Podľa Hlavy XXII vojak, ktorý je psychicky na dne toľko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon (viď Yossarian), nemôže byť za blázna vyhlásený, lebo: "Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon."
Konflikt : Založený na rôznych postojoch k vojne. Odmietavý - Yossarian, naopak , vyťažiť z vojny - plukovník Cathcart.
Idea : Odsúdenie absurdnosti vojny a zabíjania, vojenskej mašinérie a byrokracie; poukázanie na to, ako vojna ničí človeka - prirodzenosť ľudskej individuality.
Kompozícia : Protivojnový satirický román pozostávajúci zo 42 kapitol, väčšina kapitol je nazvaná menami postáv, autor je rozprávačom - 3. Os. Jednotného čísla (využíva absurditu, paradox, iróniu, satiru). Autor , ktorému nejde o historické vyobrazenie vojny, odkrýva čitateľovi ďalší front - vojak verzus nadriadení a boj o holú existenciu. Yossarian nechápe, prečo by mal byť vojakom a slúžiť absurdnej idei obrany vlasti aj za cenu svojho vlastného života.

Hrdina pociťuje strach zo smrti ako základný pocit - pud sebazáchovy. Autor vyobrazuje aj neschopnosť vojnovej mašinérie; napr. pridelením titulu Major človeku, ktorý sa volal Major Major, ale i to, že mašinéria sa dala oklamať - keď Yossarian nevládal uniesť zvýšený počet náletov, presunul čiaru bombardovania za Bolognu, hoci táto ešte nebola dobytá. Autor vsúva svoje úvahy, najmä v kapitole Večné mesto, kde pri prechádzke Rímom Yossarian nachádza absurdné správanie a osoby (otec mlátiaci dieťa, bezmocne sa prizerajúca matka) a uvažuje nad absurditou vtedajšieho sveta. Do sveta vojnovej mašinérie a zabíjania vstupuje aj tvár obchodníka Mila Minderbindera, ktorý sa snaží vyťažiť z vojny čo najviac (obchoduje s každým, aj s Nemcami). Autor vyobrazuje aj kolos a mašinériu čierneho trhu. Dej románu je v podstate skromný - dejová línia zvyšovania náletov a dobýjania miest, popritom vychádzky do Ríma, pohľad do minulosti a spomienky), hlavné sú pocity postáv.
Postavy : kapitán Yossarian - hlavná postava
Plukovník Cathcart - pre svoju slávu neustále zvyšuje počet náletov
Dunbar - Yossarianov priateľ, neskôr zmizol
Milo Mindrebinder - obchodník na čiernom trhu, ktorý obchoduje s každým
Nately - mladý chlapec, neskôr zabitý
dievča - Natelyho priateľka, ktorú miluje aj napriek tomu, že je prostitútka a ona ho tiež miluje
Orr - Yossarianov spolubývajúci v stane, ktorý stále niečo vyrába
Mc Watt - pilot, ktorý sa stále predvádza nízkym letom ponad pláž a stany vojakov
Hladný Joe - zbláznil sa a po nociach strieľal revolverom myši
Aarfy - násilník , kaplán, major Major Major
Obsah : 28 - ročný vojak americkej armády Yossarian, slúžiaci v letke na ostrove Pianosa v Taliansku sa nikdy necítil byť dobrým vojakom, tobôž nie hrdinom. Vojnu považoval za hnusnú a bol by sa bez nej zaobišiel. Má silný pud sebazáchovy a netúži položiť svoj život za nikoho, teda ani za vlasť. Pokoruje ho, že o sebe počas vojny nerozhoduje a že je iba v rukách náhody. Napriek tomu, že vojenský predpis Hlava XXII dovoľuje všetkým, ktorí absolvovali povinných 30 náletov byť vystriedaní a uvoľnení z bojových akcií, Yossarian zostáva na fronte, pretože jeho plukovník využíva ďalšiu formuláciu Hlavy XXII, v ktorej stojí, že vojak musí poslúchnuť rozkaz svojho nadriadeného. Tým je plukovník Cathcart, ktorý pre svoju slávu sústavne zvyšuje počet povinných náletov.
Yossarian má čoraz väčšie psychické problémy zvládnuť záťaž častých náletov, pretože sa bojí o svoj život.

Predstiera bolesť pečene, aby mohol byť v nemocnici, lebo to bola choroba nepreskúmaná a neskôr predstieral aj bláznovstvo.
V nemocnici pluku vyrobí problém. Ako dôstojník musí počas liečby plniť isté povinnosti - musí cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci z frontu domov. Často začierni všetko okrem oslovenia a podpisu. Podpíše iba tie, ktoré nečíta a tie, ktoré prečíta a často celé prečiarkne, alebo doplní do nich nejakú vetu, podpíše falošným menom. Kontrarozviedka príde hľadať tajomného muža, alebo špióna Washingtona Irvinga.
Keď sa vrátil z nemocnice zistil, že počet náletov sa zvýšil na 50. Má strach o svoj život ako všetci okolo neho a snaží sa, aby ho doktor Daneeka poslal domov ako blázna. Lenže dochádza k rozporu s Hlavou XXII. Bez výčitiek svedomia posunie hranicu bombardovania na mape a jeho veliteľ si bude myslieť, že mesto už patrí Američanom.
Yossarian nedokázal zvládnuť bezprostredné ohrozenie života, a preto sa po nálete, pri ktorom dostali zásah rozhodne ísť na dovolenku. Nepomohlo mu ani to, že na udeľovanie vyznamenania Letecký záslužný kríž prišiel celkom nahý. Jeho spolubývajúceho Orra zostrelili a stratil sa na mori.
Yossarian už ani nemusel hrať blázna. Odkedy videl v kabíne raneného Snowdena, ktorému vyliezli všetky vnútornosti, jeho myseľ nemyslela na nič iné, len na záchranu za každú cenu. Chodil po tábore celkom bez šiat a niekedy aj pozadu a nespúšťal ruku z pažby pištole.
"Našťastie" je ranený do nohy a môže byť chvíľu v nemocnici. Po vyšetrení mu psychiater sľúbi, že ho pošle domov, ale pomýli si jeho meno a Yossarian opäť zostáva. Pobyt v nemocnici mu spríjemnila sestrička Duckettová, s ktorou sa zoznámi a stretáva sa s ňou.
Raz keď bol so sestričkou Duckettovou na pláži, jeho pilot Mc Watt sa predvádzal nízkym letom ponad pláž. Nezbadal mávajúceho Kida Samsona a preťal ho vrtuľou v pase tak, že Kidove nohy ešte chvíľu stáli na móle. Všetkých okolo postriekala jeho krv. Keď to zbadal Mc Watt, posádke lietadla prikázal vyskočiť z lietadla a rozbil sa ja s lietadlom na skale. Po obdržaní tejto správy plukovník Cathcart zase zvýšil počet náletov.
Yossarian ide na dovolenku do Ríma a podujme sa oznámiť smrť svojho spolubojovníka Natelyho jeho talianskej priateľke. Napriek tomu, že žila pochybným životom, Natelyho ľúbila. Správa o jeho smrti ňou otriasla a pokúsila sa aj so sestrou, dýkou prebodnúť Yossariana.
Po zvýšení počtu náletov na 80, Yossarian odmietne chodiť na nálety. Cez deň sa s Yossarianom nikto nerozpráva, ale v noci ho navštevujú a informujú sa, či nedostal za odmietnutie odlietania náletov nejaký trest.

Plukovník Cathcart a podplukovník Korn konečne pristúpia na to, že dovolia Yossarianovi odísť z frontu pod podmienkou, že bude jednotku vychvaľovať a neprezradí nič o podmienkach v tábore.
Dostáva sa ešte raz do Ríma a prechádza rozbitým metom, plným stratených existencií. Svet okolo neho je vidina konca sveta. V dôstojníckom byte zistí, že jeho priateľ Aarfy znásilnil a potom vyhodil z okna mladé, nepríťažlivé dievča. Paradoxne zatknú Yossariana, pretože nemá priepustku a nie násilníka a vraha, ktorému sa ešte ospravedlnia, že ho vyrušujú.
Po dohode s plukovníkom Cathcartom a podplukovníkom Kornom sa ho Natelyho priateľka snaží zabiť prezlečená do nemeckej uniformy. Nadriadení z toho vyrobia historku o boji s nemeckým špiónom a záchrane ich života. Yossarian už má všetkého dosť. Keď sa dozvie, že Orr je vo Švédsku, nechce už od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa konať sám a pokúsi sa dezertovať do Švédska. Major Danby mu dáva poučenie a odvahu ujsť: "Myslím to vážne, Yossarian. Každý deň, každú minútu musíte byť pripravený na všetko. Obrátia celý svet hore nohami, aby vás našli."
Yossarian vyrazil, ale hneď za dverami sa skrývala Natelyho priateľka. Nôž ho minul len o vlások a Yossarian sa dal na útek.
Táto brilantná čierna komédia sa zaoberá menej taktickým bojom dvoch armád ako bojom jedinca o prežitie v jeho vlastnej spoločnosti. Hoci pre hrdinu románu Yossariana je anonymný flak nemeckých granátov stálou hrozbou smrti, ozajstný nepriateľ je na jeho vlastnej strane - je to americká spoločnosť reprezentovaná leteckou armádou.

Zdroje:

Joseph Heller - Hlava XXII -