Dej románu sa odohráva v 18. storočí v Rusku. Ústrednou postavou románu je Peter Andrejič Griňov. Celý príbeh je písaný formou zápiskou hlavnej postavy. Peter Andrejič Griňov sa narodil v rodine vojenského vyslúžilca (premiér major), Andreja Petroviča Griňova, ktorý žil a oženil sa v simbirskej dedine s dcérou tamojšieho šľachtica, Avdoťjov Vasilievnou J. Mali spolu deväť detí, z ktorých prežil iba Peter. Matka ho ešte len nosila pod srdcom, keď už bol zapísaný v Semiomovskom pluku v Petrohrade ako seržant.
Ako päťročného ho zverili koniarovi Saveľvičovi, ktorého mu určili ako vychovováteľa pre zdržanlivosť v pití. V dvanástich rokoch ovládal ruské písmo a vedel posúdiť vlastnosti poľovného psa. Vtedy mu otec najal Francúza, monsieura Beauprého, ktorý ho mal učiť po francúzsky, nemecky aj všetky ostatné predmety. Francúza však otec vyhodil z domu a Petra v šestnástich rokoch poslal na vojnu, nie však do Petrohradu, ale do Orendurgu.
Do vojenskej služby odišiel so Saveľjičom. Ešte toho dňa došli do Simbirska, kde v hostinci prehral s rotmajstrom husárskeho pluku Ivanom Ivanovičom Zurinom sto rubľov. Po tejto príhode, ho Saveľjič rýchlo odviedol z „ prekliateho hostinca.“ Na tejto ďalšej ceste ich zastihla snehová búrka, v ktorej Peter podaroval svoj nový kožuch pocestnému, ktorého stretli. Netušil, že toto stretnutie mu niekoľkokrát zachráni život. Pocestný ich v búrke doviedol do hostinca, odkiaľ na druhý deň odišiel do Belogorskej pevnosti kapitána Mironova. Belogorská pevnosť ležala 40 vierst od Orenburgu. Do pevnosti ho prijala Mironova žena Vasilisa Jegorovna. Okrem posádky v pevnosti žila aj kapitánova dcéra Máša, do ktorej sa Peter zamiloval. Kvôli nej zviedol s Alexejovom Ivanovičom Švabrinom, ktorého do pevnosti preložili kvôli vražde súboj, v ktorom bol Peter zranený kordom.
Po vyliečení zo zranenia, napísal otcovi list, v ktorom ho požiadal o požehnanie, pretože sa chcel s Máriou Ivanovnou /Máša/ oženiť. Otec mu však nevyhovel a chcel ho prísť potrestať. Medzi tým však vypukla v Orenburskej gubernii vzbura, ktorú viedol Pugačov. Prepadával a plienil pevnosti.
Jedného dňa napadli Pugačevovi kozáci aj belogorskú pevnosť. Útok bol krátky a pevnosť dobili. Pugačov, ktorý sa vyhlasoval za ruského cára, potom od každého žiadal, aby uznali ako svojho vládcu.