Alexander Sergejevič Puškin Kapitánová dcéra

Dej románu sa odohráva v 18. storočí v Rusku. Ústrednou postavou románu je Peter Andrejič Griňov. Celý príbeh je písaný formou zápiskou hlavnej postavy. Peter Andrejič Griňov sa narodil v rodine vojenského vyslúžilca (premiér major), Andreja Petroviča Griňova, ktorý žil a oženil sa v simbirskej dedine s dcérou tamojšieho šľachtica, Avdoťjov Vasilievnou J. Mali spolu deväť detí, z ktorých prežil iba Peter. Matka ho ešte len nosila pod srdcom, keď už bol zapísaný v Semiomovskom pluku v Petrohrade ako seržant.
Ako päťročného ho zverili koniarovi Saveľvičovi, ktorého mu určili ako vychovováteľa pre zdržanlivosť v pití. V dvanástich rokoch ovládal ruské písmo a vedel posúdiť vlastnosti poľovného psa. Vtedy mu otec najal Francúza, monsieura Beauprého, ktorý ho mal učiť po francúzsky, nemecky aj všetky ostatné predmety. Francúza však otec vyhodil z domu a Petra v šestnástich rokoch poslal na vojnu, nie však do Petrohradu, ale do Orendurgu.
Do vojenskej služby odišiel so Saveľjičom. Ešte toho dňa došli do Simbirska, kde v hostinci prehral s rotmajstrom husárskeho pluku Ivanom Ivanovičom Zurinom sto rubľov. Po tejto príhode, ho Saveľjič rýchlo odviedol z „ prekliateho hostinca.“ Na tejto ďalšej ceste ich zastihla snehová búrka, v ktorej Peter podaroval svoj nový kožuch pocestnému, ktorého stretli. Netušil, že toto stretnutie mu niekoľkokrát zachráni život. Pocestný ich v búrke doviedol do hostinca, odkiaľ na druhý deň odišiel do Belogorskej pevnosti kapitána Mironova. Belogorská pevnosť ležala 40 vierst od Orenburgu. Do pevnosti ho prijala Mironova žena Vasilisa Jegorovna. Okrem posádky v pevnosti žila aj kapitánova dcéra Máša, do ktorej sa Peter zamiloval. Kvôli nej zviedol s Alexejovom Ivanovičom Švabrinom, ktorého do pevnosti preložili kvôli vražde súboj, v ktorom bol Peter zranený kordom.
Po vyliečení zo zranenia, napísal otcovi list, v ktorom ho požiadal o požehnanie, pretože sa chcel s Máriou Ivanovnou /Máša/ oženiť. Otec mu však nevyhovel a chcel ho prísť potrestať. Medzi tým však vypukla v Orenburskej gubernii vzbura, ktorú viedol Pugačov. Prepadával a plienil pevnosti.
Jedného dňa napadli Pugačevovi kozáci aj belogorskú pevnosť. Útok bol krátky a pevnosť dobili. Pugačov, ktorý sa vyhlasoval za ruského cára, potom od každého žiadal, aby uznali ako svojho vládcu.

Tých ktorí odmietli, obesil. Medzi nimi bol aj kapitán Mironov a mal byť aj Peter. Ale starý Saveľjič padol Pugačevovi k nohám a vyprosil pre Petra milosť. Ten v ňom spoznal pocestného, ktorému v búrke daroval kožuch. Pugačov sa nad ním zľutoval a daroval mu milosť. Máša, ktorá nestihla pri útoku ujsť z pevnosti, sa ukryla v dome tamojšieho opáta.
Pugačov vyslal Petra do Orenburgu, aby generála informoval o dobití pevnosti. Strávil tam niekoľko týždňov a medzi tým kozáci obliehali mesto. Peter sa pravidelne zúčastňoval na poradách a deň čo deň vychádzal za mesto na „prestrelku s Pugačovcami“. Raz, keď sa im podarilo zahnať početnú skupinu,dobehol jedného kozáka, ktorý zaostal za svojimi druhmi. Keď ho už chcel seknúť šabľou, kozák si sňal z hlavy baranicu a Petra pozdravil. Bol to Zurin a mal pre neho list od Máši. Tú si chcel vziať násilím za ženu Švabrin, ktorý pri útoku na pevnosť prebehol ku kozákom.
Peter sa napriek zákazu generála rozhodol odísť do belogorskej pevnosti po Mášu. Na ceste ich však zastihli kozáci, ktorí ho hneď odviedli k Pugačevovi. Peter mu vyrozprával celý príbeh o sirote Máši a zveril sa mu so svojím citom k nej. Aj keď bol Pugačov veľmi krutý a nemilosrdný, k Petrovi sa správal veľmi vľúdne a láskavo. Znova mu vyhovel a prepustil ho aj s Mášou z pevnosti.
Peter poslal Mášu so Saviljevičom do rodnej dediny a sám ostal v meste. Medzitým došlo k porážke Pugačova. Petra obvinili z priateľských stykov s Pugačovom. Zatkli ho a mali súdiť.
Máriu Ivanovnu prijali Petrovi rodičia veľmi vľúdne. Petra odsúdili na popravu, ale vzhľadom na zásluhy jeho otca a jeho vysokému veku sa cárovna rozhodla Petra omilostiť potupnej popravy a nariadila ho poslať iba na doživotné vyhnanstvo do vzdialeného kúta Sibíra.
Máša sa rozhodla odísť do Petrohradu a omilostiť Petra. Keď Máša prišla do Petrohradu, ubytovala sa v hostinci, kde sa zoznámila s Annou Vlasievnou, ktorá jej povedala o zvyklostiach cárovny.Keď Máša ráno stretla v parku neznámu ženu, vyrozprávala jej celý príbeh. Neskôr v ten deň si ju dala cárovná predvolať. Keď Máša prišla za cárovnou spoznala v nej ženu z rána. Cárovná zahrnula Mášu prejavmi láskavosti a Petra omilostila. Máša ešte ten istý deň odišli naspäť na dedinu. Tu sa končia zápisky Petra Andrejeviča Griňova. Z rodinnej tradície je známe, že ho prepustili koncom roku 1774 na cárov príkaz a že bol na Pugačovovej poprave. Pugačov ho spoznal v zástupe a kývol mu hlavou, ktorú o chvíľu mŕtvu a zakrvavenú ukázali ľudu.

Zakrátko potom sa Peter Andrejevič oženil s Máriou Ivanovnou. Ich potomstvo žije šťastne v Simbirskej gubernii.