V celom zvyšku knihy sa zaoberá viac menej už iba apóriami. Nejedná sa však o apórie, aké poznáme od predsokratikov. 15 Aristotelových apórií sú skôr niečo, ako základné otázky metafyziky, ktoré je podľa neho ťažko už len formulovať, o odpovediach ani nehovoriac.
Prvá apória sa napríklad zaoberá otázkou, či skúmanie príčin náleží jednej vede, alebo viacerým. Postupným rozborom tejto témy prichádza Aristoteles na to, že vždy ked sa pozrieme na skúmanie príčin, prichádzame k záveru, že môžeme použiť vždy inú vedu. Pri prvej, ako aj pri ostatných apóriách Aristoteles nedochádza k žiadnym jednoznačným záverom.
Už v druhej apórii sa napríklad zaoberá tým, či princípy vedeckého dokazovania prináležia vede o podstate. Dalo by sa povedať, že na túto otázku si Aristoteles odpovedá už v predchádzajúcej téme. Ale túto otázku tu rozoberá z nového uhla pohľadu a pýta sa v podstate na to, či môžeme stotožňovať otázku podstaty a otázku vedeckého dokazovania ako predmet jednej vedy.
V podstate sa celý okruh otázok pohybuje okolo podstaty a príčin bytia a hlavne spôsobu, akým sa dajú a majú skúmať. Ak by som 15 Aristotelových apórií zhrnul, tak by sa dalo povedať,že Aristoteles sa snaží v prvom rade ujasniť a vymedziť základné pojmy, formulovať základné problémy metafyziky a zistiť či a do akej miery je vôbec možné poznanie. A aj ked Aristoteles ponúka ku každej otázke riešenie, podľa môjho názoru tieto otázky skôr predkladá dalším generáciám filozofov na skúmanie.