Dialóg Symposion patrí medzi najumeleckejšie Platónove diela. Názov tohto dialógu sa prekladá zväčša ako „hostina“. Nieje to však celá hostina ,ale skôr spoločné popíjanie na záver hostiny. Takéto symposium bolo príležitosťou na družnú zábavu, ale aj na rôzne zväčša filozofické debaty. Je preto lepšie tento termín neprekladať. Tento dialóg sa vyznačuje veľkou komplikovanosťou rozprávania. Je spôsobená tým, že rozprávač Apollodros nebol priamym účastníkom besedy, ale rozprávanie má z druhej ruky od Aristodema, ktorý sa besedy priamo zúčastnil. Táto komplikovanosť však Platónovi umožnila lepšie opísať prostredie a atmosféru symposia, ale i Sokratov neskorý príchod či vtrhnutie opitého Alkibiada.
Predmetom dialógu symposium je láska. Motív lásky je častý už v mýtickom gréckom dávnoveku. Veď láska bola príčinou Trójskej vojny, ktorú Homér opísal vo svojom epose Iliada. Dnešného človeka skôr zarazí, že účastníci besedy vôbec nemyslia na lásku v dnešnom poňatí, ako lásku muža k žene. Tou pravou láskou je pre nich len láska muža k dospievajúcemu chlapcovi vo veku, keď “začína dostávať rozum“. Táto láska je však tá pravá iba vtedy, keď je spojená s láskou k múdrosti a cnosti. Aj podľa iných Platónových dialógov môžeme súdiť, že tento stav bol v grécku úplne bežný. Lásku v dnešnom ponímaní pokladali starí gréci skôr iba za pudovú záležitosť, alebo otázku rozmnožovania a zachovania rodu a nebola preto pre nich plnohodnotnou a tou “pravou“ láskou.
Rozdiel medzi dialógom symposion a inými Platónovými dialógmi je najmä v tom, že symposium je skôr rozprávanie. Rozpráva o symposiu, ktoré sa konalo v Aténach na oslavu mladého Agatona, ktorý zvíťazil v dramatickej súťaži. Apollodros teda takto reprodukuje Aristodemove rozprávanie svojim priateľom.
Na spomínanú hostinu mal Aristodemos prísť spolu zo Sokratom. Aristodemos síce nebol pozvaný, ale stretol Sokrata, ktorý mu povedal o hostine a zavolal ho, aby šiel spolu s ním. Aristodemos však prišiel na hostinu bez Sokrata. Ten ostal stáť v zamyslení pred dverami, čo vraj bolo u Sokrata celkom bežné. Po spoločnom stolovaní sa prítomný dohodli, že nebudú moc piť. Zrejme aj preto aby boli schopný “súvislejšieho“ rozprávania. Jeden zo stolujúcich-lekár Erixymachos potom predniesol návrh aj v mene Faidra, aby každý z prítomných predniesol chválospev na Erota - v gréckej mytológii boha lásky.