Ján Hollý Svätopluk

Ján Hollý sa narodil v Borskom Mikuláši neďaleko Šaštína. Pochádzal z roľníckej rodiny. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Skalici a Bratislave, biológiu študoval v Trnave. Svoj život strávil bokom od spoločenského života. Ako katolícky kňaz a farár pôsobil na viacerých miestach: v Pobedime, Hlohovci a od roku 1814 v dedinke Madunice pri Piešťanoch. V tomto malebnom prostredí s prekrásnou prírodou začal rozvíjať svoju básnickú tvorbu. Hovorí sa, že veľmi rád sedával v háji Mlíč pod veľkým storočným dubom, kde vznikla väčšina jeho literárneho diela. V roku 1843 fara v Maduniciach vyhorela. Pri požiari utrpel Hollý ťažké popáleniny očí. Odišiel za svojím priateľom Lackovičom na Dobrú Vodu, kde aj napokon umrel. Na Dobrú Vodu ho prišli navštíviť Štúr, Hurban a Hodža, aby odobril uzákonenie nového spisovného jazyka. Hollý totiž písal v bernolákovčine. Spisovná slovenčina bola nakoniec kodifikovaná na fare v Hlbokom roku 1843. Ján Hollý sa najprv venoval prekladu antických básní, ktoré vyšli pod názvom „Rozličné básne hrdinské, elegiacké a lyrické“ z Vergília, Teokrita, Homéra, Ovídia, Tyrtea, Horácia. Neskôr k nim pribudla Vergíliova Eneis. Písal aj množstvo žalospevov, ód a Selanky – 21 idylických básní o prírode, z ktorých za najkrajšiu sa považuje Jaroslav. V Selankách oslávil krásnu slovenskú prírodu ako prvý. Za jeho vrcholnú tvorbu sa však považujú tri veľké skladby: Svatopluk (1883), Cyrillo – Metodiáda (1835) a Sláv (1839). Dej prvých dvoch má historický základ, posledný epos Sláv bol výsledkom autorovej predstavivosti a veľkého zápalu za národné ideály.

Útvar: bohatiersky epos „víťazská báseň ve dvanácti spevoch“
Kompozícia: epos sa skladá z 12 spevov. Po propozícii (vyjadrenie mienky autora) a invokácii (vzývanie múzy) začína kej eposu in medias res (uprostred deja), bez úvodných pasáží. V propozícii niekoľkými veršami uvedie tému diela:
„Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel
vojnu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády
osvobodiv národ, nepodlehlý stal sa panovník
a zmužilých veľké založil královstvo Slovákov.“
V invokácii vzýva múzu = slovanskú Umku, volá ju na pomoc, prosí o inšpiráciu. invokácia sa v texte ešte niekoľkokrát opakuje.
1.spev
V 1. speve sa oboznamujeme so situáciu. Svätopluk, kráľ Slovákov je uväznený Nemcami. Vo väzení sa žaluje a prosí Boha o vyslobodenie. Boh jeho prosby vyslyší a posiela svojho posla ku Karolmanovi – vodcovi Nemcov s rozkazom, aby Svätopluka z väzenia pustil.

Ten najskôr zvolá snem, kde sa dohodnú, že Svätopluk dostane celú Rastislavovu krajinu a Karolmanovu dcéru za manželku. Musí však s Nemcami spolupracovať. Svätopluk podmienky panovania prijíma.
„Spátky do otcovských z vazeňá púščame ťa končín,
prezto celá k tvéj sa ti dá Rastislava krajina,
však za to máš vždy našéj podléhať vláde, i každý...
Krem toho mám spanilú, veľkú moju úťechu, céru,
zrostem a obličajú krásnú ale čnosťami kraššú,
a prám už na vydaj súcu, už matky je množších
knížat chcú, po célej za svú Európe nevestu.
Túto ti zaslúbím a za vlastnú rádne odevzdám:
by sme tak úž spojení v prátelském zastali zvazku.“
2.spev
Na Svätoplukovo rozptýlenie a úctu Karolman zorganizuje rytierske hry. V disciplínach nad všetkými vyniká zdatný nemecký bojovník Britwald.
3.spev
Z pekiel prichádza na svet pohanský boh Černobog, ktorého kult Svätopluk zakázal uctievať. Premení sa na kňaza Biksu a nabáda ľudí, aby ho opäť uctievali. Slováci sú už však vyučení kresťanskej viere Cyrilom a Metodom, a tak ho s posmechom odbijú. Černobog sa nehnevá a keď sa dozvie, čo sa deje na dvore Karolmana, uteká s novinami za Slavomírom (jedným z vodcov Slovákov) na Devín.
„Darmo si ukrutný moju modlu, Svatopluku, zrútiť
a vprach uvést kázal i ty, hle, už včil ze sveta schádzáš.
Ľudské nestálé je a lahko sa oklame srdce. Napred však pozrem, čili výborného Slovákov
krála ve tmách strašných a horúcém pekle nenajdem?
Jak sa budem jemu smáť, jak s veľkú naňho radosťú
patriť a vác žeravého mukám jeho ohňa pridávať!“
4.spev
Černobog v noci prichádza na Devín k Slavomírovi a vezmúc na seba podobu Rastislava, ukáže sa mu vo sne: oznamuje mu, že Nemci sú so Svätoplukom za dobre a chcú ho dosadiť na kráľovský úrad. Živo mu tiež vyobrazuje krajinu zničenú bavorským vojskom. Keď sa Slavomír prebudí, ihneď posiela Ľudomíra na výzvedy k Nemcom. 5.spev
Po Ľudomírovom návrate Slavomír zvolá snem, Ľukomír potvrdí nemeckú zradu. Slavomír sa starešinov pýta, či si chcú vybrať vojnu alebo poddanstvo. Všetci volia vojnu. Rozpŕchnu sa po krajine a spolu s Černobogom burcujú národ do boja.