Mlčky pristúpila k odsúdencovi, ktorý sa márne zvíjal, aby jej unikol, odviazala si od pása čutoru a priložila ju jemne k úbožiakovým vyprahnutým perám. A tu bolo vidieť, ako sa z toho dosiaľ suchého a blčiaceho oka vykotúľala veľká slza a pomaly stekala po tej obludnej a zúfalstvom tak dlho húžvanej tvári. Bola to možno prvá slza, ktorú nešťastník kedy vyronil.“ Ale v tej chvíli Esmeraldu zbadala Gudula a prekliala ju. Esmeralda sa vždy bála chodiť okolo Rolandovej veže, lebo pustovnica na ňu vždy kričala a nadávala. Obviňovala ju za smrť svojej dcérky. Nevedela, aký má na to dôvod, a asi to ani nechcela vedieť. Phoebus nezabudol na mladú cigánku, ale bol zasnúbený s krásnou Ľalianou. Keď bol u nej na návšteve, zbadal ju, ako tancuje na námestí a zavolal ju dnu. Keď prišla, privítali ju mladé dámy veľmi chladne. „Bola totiž nevšedne krásna, že vo chvíli, keď sa objavila vo dverách, akoby sa bolo po miestnosti rozlialo zvláštne svetlo. V tejto uzavretej komnate, v tmavom rámci nábytku a kobercov bola neporovnateľne krajšia a žiarila ešte viac ako na námestí. Bola ako pochodeň, ktorú prenesiete z denného svetla do tmy. Oslnila urodzené dámy aj proti ich vôli. Každá sa cítila akoby ranená vo svojej kráse.“ Keďže nemohli kritizovať jej krásu, vrhli sa na jej oblečenie. Keď Esmeralda odišla, Phoebus ju dobehol a dohodol si s ňou na večer schôdzku. Neskôr sa stretol s priateľom a povedal mu o Esmeralde. Náhodou ich rozhovor vypočul arcidiakon a začal Phoeba sledovať. Keď sa rozdelili, dobehol ho a povedal mu, aby ho zobral so sebou aby sa presvedčil, či to bude naozaj Esmeralda. Mladý podnapitý muž schoval kňaza do komory a odišiel po dievčinu. O chvíľu sa vrátili. Najprv sa len zamilovane rozprávali, no keď sa chceli pobozkať, stalo sa niečo neočakávané. „Odrazu videla nad Phoebovou hlavou inú hlavu, fialovú, zelenú, kŕčovitú tvár s pohľadom šialenca. Pri tejto tvári bola ruka držiaca dýku. Bola to tvár a ruka kňazova. Vylomil dvere a bol tu. Phoebus ho nemohol vidieť. Pred týmto hrozným zjavom ostala ako meravá, nemá ako holubica, ktorá zodvihla hlavu práve vo chvíli, keď sa morský orol díva guľatými očami do jej hniezda. Nemohla ani skríknuť. Videla, ako dýka padá na Phoeba a ako sa pariaca zasa dvíha. „Lucifer!“ zvolal kapitán a padol na zem. Zamdlela.“ Keď sa Esmeralda prebrala, zatkli ju za vraždu. Mučili ju, aby sa priznala k hroznému činu. Nakoniec sa priznala, lebo nevydržala bolesť. Ju aj s kozičkou odsúdili na smrť obesením. Lenže Phoebus nebol mŕtvy. Práve bol s Ľalianou na balkóne, keď videl, že niekoho privážajú v káre, aby ho obesili. Bola to Esmeralda.