„V osudnej káre sedela dievčina s rukami zviazanými za chrbtom a bez kňaza. Bola v košeli. Dlhé čierne vlasy ( podľa vtedajšej obyčaje strihali sa vlasy až pod šibenicou ) jej padali na prsia a na obnažené plecia. Po týchto zvlnených vlasoch, ligotavejších ako havranie perá, krútil sa a vinul hrubý sivý a drsný povraz, ktorý obdieral útle kľúčne kosti a okrúcal sa okolo pôvabného krku úbohého dievčaťa ako dážďovka okolo kvetu. Pod povrazom sa blyšťal malý amulet, ozdobený zelenými sklenými očkami ako smaragdy, ktorý jej nechali iste preto, že sa odsúdeným na smrť nič neodopiera. Diváci v oblokoch si mohli všimnúť na dne káry jej holé nohy, ktoré sa usilovala pod seba skryť z akéhosi záchvevu posledného ženského studu. Pri nohách jej ležala zviazaná kozička.“ Esmeralda sa musela verejne kajať pred chrámom. Potom ju chceli obesiť. Nikto si ale nevšimol čudného diváka na streche katedrály, ktorý si priviazal o stĺpik hrubý povraz , ktorý siahal až na schody. A práve vo chvíli, keď sa jej život mal skončiť, skĺzol sa dolu, zobral dievča na chrbát a bežal do chrámu, ktorý bol vyhlásený za azyl. Azyl bolo v minulosti miesto, na ktoré bol aj zákon krátky. Sem sa skrývali zločinci a zlodeji, a nikto im nemohol nič urobiť. Esmeralda sa skamarátila s Quasimodom, ktorý sa do nej zaľúbil. Dal jej píšťalku, ktorej zvuk počuje, keby niečo potrebovala. Daroval jej aj svoje lôžko a on spával pri jej dverách. Raz v noci do izbičky nepozorovane prišiel Frolo. Esmeralda ešte stihla zapískať. Jej verný služobník tam hneď prišiel a útočníka napadol. V tej tme v ňom nespoznal svojho pána. Až keď mu tvár osvietilo mesačné svetlo spoznal, akej chyby sa dopustil. Kňaz ho zbil, ale za Esmeraldou už neprišiel. Gringoire chcel dievča odviesť do bezpečia, lebo sa dozvedel, že sa chystá útok na katedrálu za účelom zatknutia cigánky. Preto presvedčil Dvor divov, aby ju vyslobodili deň pred tým. Ku chrámu sa blížili ako tiene. Ale len čo ich Quasimodo zbadal, myslel si, že ju chcú zabiť. Preto využil to, že sa práve opravovala jedna z vežičiek a zhodil na nich veľký trám, ktorý niektorých tulákov zabil. Tí však trám využili ako barana a chceli vyvaliť dvere. Išlo to však veľmi ťažko, lebo Quasimodo ich zatarasil. „Vo chvíli, keď sa stavali okolo barana, aby sa posledný raz pokúsili, keď každý zadržiaval dych a napínal svaly, aby dal všetku silu do rozhodujúceho úderu, ozval sa uprostred nich ešte hroznejší rev ako ten, ktorý vybuchol a stíchol pod trámom. Tí, čo nekričali, a tí, čo ešte žili, sa len dívali!..