Oni však boli neodbytní a bolo im čudné, že mreže sú zlomené. Nakoniec sa však rozhodli odísť. Vtom Esmeralda začula Phoebov hlas, vrhla sa k okienku a vykríkla jeho meno. Už bolo neskoro na jej záchranu. Vojaci ju započuli a vrátili sa. Zbúrali jednu stenu cely a vytiahli ženy von. Gudula sa držala Esmeraldy tak pevne, že nebolo možné odtrhnúť ich od seba. Kat stúpal s oboma po rebríku smerom k šibenici. Až vtedy zhodil Gudulu dolu. „V tej chvíli odrazu otvorila matka, schúlená na dlažbe, oči. Vzpriamila sa bez jediného výkriku, s hrozným výrazom na tvári; potom sa ako šelma vrhla na katovu ruku a uhryzla ho. Bolo to ako blesk. Kat zreval od bolesti. Vojaci pribehli. S námahou mu vytiahli krvácajúcu ruku z matkiných zubov. Zatíchla. Odstrčili ju dosť surovo a všimli si, že padla ťažko na dlažbu. Zdvihli ju a ona zase bezvládne padla na zem. Bola mŕtva. Kat už nepustil dievčinu z rúk a začal znova vystupovať po rebríku.“
Keď Quasimodo zbadal, že izbička je prázdna, začal ako šialený behať po chráme, hľadal ju, od zlosti si trhal vlasy. Keď už prehľadal všetky miestnosti a presvedčil sa, že nikde nie je, zbadal Frolla so záhadným úsmevom na tvári. Pozeral sa na námestie. Potom zbadal, na čo sa kňaz díva. K šibenici bol opretý rebrík. Po ňom kráčal kat s niečím bielym na pleci. Bola to dievčina oblečená v bielom. Quasimodo ju spoznal. Bola to Esmeralda. Vtom videl, ako kat odstrčil rebrík a dievčina sa hojdá na povraze s tým chlapom na pleciach. Práve v tej chvíli sa kňaz začal smiať smiechom, akým sa môže smiať len ten, čo už nie je človekom. „Zvonár cúvol niekoľko krokov za arcidiakona a odrazu sa na neho zúrivo vrhol, udrel ho svojimi veľkými rukami zozadu a strčil ho do priepasti, nad ktorou sa dom Claude vykláňal. Kňaz vykríkol: „Do pekla!“ a spadol.“ Zachytil sa však na výklenku. Darmo sa však snažil zachytiť sa na žule. Quasimodo mu mohol ľahko pomôcť, stačilo natiahnuť ruku. Ale on si kňaza nevšímal. Uprene sa díval na námestie a z jeho oka stekal prúd sĺz. Arcidiakon to nevydržal a pustil sa. Najprv spadol na strechu jedného domu a potom padol na dlažbu. Po tomto dni Quasimodo zmizol. Phoebus sa oženil a Gringoire mal úspech v tragédii. Ale asi po dvoch rokoch sa v pivnici, kde sa uchovávajú pozostatky obesencov, našli dve čudne poprepletané kostry. „Jedna z nich bola kostra ženy, mala dosiaľ na sebe niekoľko zdrapov šiat z látky kedysi bielej a na krku náhrdelník z adrezarachových zrniek s hodvábnym vrecúškom, ozdobeným zelenými sklenenými korálkami, ktoré bolo otvorené a prázdne.