Kreón sa veľmi rozzúri a spočiatku podozrieva z činu strážcu.
2.dejstvo:
Strážci mŕtvolu odkryli a nechali ju pohodenú. Antigona sa opäť vracia a pochováva brata, no je prichytená. Strážca ju privádza pred Kreóna, ktorý sa jej pýta, či sa k všetkému priznáva. Ona však nič nepopiera a pevne si stojí za svojím činom, aj keď ju čaká smrť. „A že zomriem predčasne? Tým iba získam. Pretože, ak niekto žije v stálom utrpení ako ja, smrť sa mu stáva vykúpením. Vôbec neplačem nad svojím osudom. Ak by som pripustila, aby zabitý syn mojej matky ležal nepochovaný, napospas divým zvieratám, to by ma bolelo – nič iné.“
O chvíľu príde aj Isména a chce Antigonu podporiť, klame o svojej vine a je odhodlaná zomrieť, no Antigona to nedovolí.
3.dejstvo:
Prichádza Haimón, prosiaci Kreóna o milosť pre Antigonu, no neúspešne. Tvrdohlavý Kreón mu odmieta vyhovieť, za každú cenu si stojí za svojím rozhodnutím. „Mám hádam v tomto veku chodiť k nezrelému mladíkovi po rozum? Vždy lepšie ako po neprávosť! Ak som mladý, nedívaj sa na môj vek hľaď na vec!“ odpovedá Haimón. „No akú vec, mám sa hádam dívať s úctou na neposlušnosť? O úctu k mrzkej veci by som nikdy nežiadal.“
4.dejstvo:
Prichádza Antigona, ktorá už je zmierená so smrťou, lúči sa so životom. „Ó, ty hrobka, svadobná sieň moja, moje večné väzenie! Tak teda idem k svojim mŕtvym!“ Sluhovia vyvádzajú Antigonu z paláca do jaskyne – hrobky, kde má pomaly zomrieť.
5.dejstvo:
Teiresias vystríha Kreóna. Hovorí o nespravodlivosti jeho rozhodnutia a hovorí mu, že za svoj čin zaplatí mŕtvym z vlastnej krvi. Kreón sa umúdri a rozhodne sa ustúpiť. Odchádza spolu so sluhami pochovať Polyneika a oslobodiť Antigonu.
Epilóg: Prichádza prvý posol a oznamuje: „Sú mŕtvi. Príčinou ich smrti sú však živí.“ Antigona sa obesí a nešťastný Haimón si prepichne prsia mečom: „A vtedy nešťastný syn, nehnevaný na samého seba obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs a kým ešte dýchal, privinul sa oťažievajúcou rukou k svojej dievčine a chrčal, chrliac gejzír krvi na jej bledú tvár. A leží tam i teraz mŕtvy pri mŕtvej.“ Všetko si vypočula aj Euridika, ktorá sa zo žiaľu taktiež zabije. O chvíľu sa o všetkom dozvedá aj Kreón: „Už šaliem od súženia. Veď hoci som to nechcel, mojou vinou mi zomrel syn môj! Aj ty moja žena.“ Náčelník zboru nakoniec dodá: „Iba rozvážny ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“


Sofoklova Antigona je majstrovským dielom, ktoré patrí medzi najlepšie drámy svetovej literatúry.